Fungovanie zdravotníctva

Ivermektín: ublížila viac byrokracia, alebo hoaxy?

Veľký kovidový príbeh má množstvo vedľajších postáv a bočných zápletiek. Na pódium sa dostal aj príbeh o lieku Ivermektín. Ako každý dobrý príbeh, aj tento má na konci ponaučenie. Respektíve, hneď dve.

Poučenie prvé – regulácie sa rodia z politiky. Pred časom som napísal, že slovom roka 2020 je „odborník“. Nadobudlo až mýtický charakter. Odborníci majú podobu bradatých starcov, ktorí ako kráľ Šalamún múdro určujú tie správne riešenia. Akurát teda nechcú sekať dietky mečom, ale vydávajú regulácie.

Taký je príbeh. Realita je však taká, že „správne riešenie“ neleží na stole, treba ho objavovať, často krát metódou pokus-omyl, treba na to mať nastavené motivácie, niekedy je tých správnych riešení viac, alebo sa menia v čase… Regulátori žijú v zajatí byrokratického systému, ktorý má rád zotrvačnosť, pokoj a formalizmus. Veď prečítajte si o tom krátky komentár tu. No a potom to vypadá, ako prípad Ivermektín. Naľavo napravo zomierajú ľudia, ale regulátor povie, že ako si niekto predstavuje, nasadzovať liek s nedovolenou indikáciou? Čo na tom, že ten liek má 40 rokov a vo svete sa ho pojedlo na tony.

Predvčerom nabehli colníci a zhabali „pokútne zásielky“ Ivermektínu zo zahraničia. Niektorí lekári tak nasadili verziu pre kone. Včera sa spustil veľký krik. Dnes už je zrazu Ivermektín povolený a podľa Ministerstva zdravotníctva má „silné antivírusové a protizápalové vlastnosti pri ochorení COVID-19“ a „podporuje to narastajúci počet štúdií”. Koľko liekov sme tu mohli mať, keby bolo od marca flexibilnejšie prostredie na hľadanie účinnejšej liečby? Teda za predpokladu, že vôbec niekto zbiera nejaké údaje o liečbe a vyhodnocuje ich, mimo osobnú iniciatívu lekárov.

Poučenie druhé – nekrič hoax, kým nenahlásiš! K povoleniu Ivermektinu prišlo najmä vďaka aktivite na sociálnych médiách, ktorú následne zosilnili médiá. Najhlasnejší krik pritom zaznieval od ľudí, ktorých mainstream považuje prinajlepšom “na hrane” a výrazne sa zapájala aj hard-core dezinfo scéna. Praktizujúci lekári sa skôr opatrne zapájali v diskusiách, kde si zdieľali skúsenosti so zháňaním Invermektínu. Inými slovami, celá diskusia mala nádych označenia za hoax.

Takmer v rovnakom čase vyšiel komentár slovenského politika a europoslanca, kde vyjadril potrebu “upratať” sociálne siete. Nie je to jeho nápad, ale dlhodobejšia snaha EÚ o kontrolu obsahu na Internete, následne prenášaná aj do národných programov. Šírenie dezinformácií cez Internet rôznymi štátnymi aj neštátnymi skupinami je reálne. No zároveň existuje rozsiahla šedá zóna, v ktorej sú fakty a pravda ešte len predmetom objavovania. Zavedenie „regulovanej pravdy“ môže viesť k tomu, že hlasy, ktoré vytiahli Ivermektín na svetlo záujmu, budú v budúcnosti umlčané Úradom pre internetovú pravdu, či rovno povinne implementovaným algoritmom. Nehovoriac o tom, že v demokratickom procese môže kľúče od „regulovanej pravdy“ dostať kadekto.

Skvelý rozhovor na túto tému sme pred nedávnom absolvovali s etickým hackerom Juraj Bednárom. Pozrieť/vypočuť si ho môžete tu, alebo tu.

blog SME, 28.1.2021