Byrokraciou proti pandémii

Existujú dva svety. Ten prvý je svet podnikavosti. Podnikavo sa správajú nielen podnikatelia zapísaní v živnostenskom registri, ale do nejakej miery každý z nás aj v dennom živote. Odmena v tomto svete prichádza za vytvorenie produktu, ktorí naplní potreby a očakávania zákazníka. Druhý je svet byrokracie. Netvoria sa v ňom produkty, ale pravidlá. Odmena prichádza za ich splnenie. A ak nepríde odmena, tak aspoň nepríde pokuta.

Vo svete byrokracie panujú obrovské zotrvačné sily. Byrokracia nedokáže predvídať, nedokáže sa pripraviť, nedokáže reagovať mimo svojho dlhoročne budovaného rámca pravidiel. Vie sa len obhliadnuť a skontrolovať, či sa splnili jej existujúce pravidlá. Globálna pandémia je stelesnenou nočnou morou byrokracie.

Smutným príkladom bola situácia ohľadom vydávania potvrdení o prekonaní Covid-19. Ak by lekár strávil jeho vydaním len 5 minút, tak by to spolu všetkým zabralo vyše 13 000 hodín. Inak povedané, 330 všeobecných lekárov by celý týždeň nerobilo nič iné, len vydávalo potvrdenia. Samozrejme papierové, pretože štátne e-zdravotníctvo funguje na lieky, ale už nie na potvrdenia. To už je krok „mimo rámec“.

Pritom každý trasovaný už v minulosti od RÚVZ dostal zápisnicu, len do nej nedali, či bol človek pozitívny, či nie. Zase, krok „mimo rámec“. Nevadí, každý testovaný dostal SMS správu s unikátnym číslom a pomocou neho si hocikedy môžete overiť výsledok. Stačilo dorobiť primitívnu funkciu “vytlač potvrdenie”. No opäť, krok „mimo rámec“.

Nakoniec bol krik zdola príliš veľký a potvrdenie nebude treba. Ale podobných príkladov je kopec. Napríklad obec Beluša nemôže zriadiť trvalé mobilné odberové miesto, hoci chce. Podľa pravidiel naň majú nárok mestá nad päťtisíc obyvateľov. Beluša ich má ešte o tisíc viac, ale nie je mesto. Takže smola. Môžeme pokračovať príbehmi o tom, ako nepružné sú pravidlá na prijímanie odberových pracovníkov či trasovačov, odberové miesta (kto to kedy videl, robiť odber v lekárni!? Pritom v susednom Rakúsku je to bežná prax), nehovoriac o absolútnej neschopnosti zjednodušiť pravidlá na skúšanie existujúcich liekov na nové indikácie (áno, Ivermectin…) v čase, keď denne zomiera 100 ľudí. Mnohí z nich by takéto „vykročenie mimo rámec“ s radosťou podstúpili.

Je až tragikomické pozerať sa, ako sa o zorganizovanie gigantických logistických operácií pokúšajú úradníci, ktorých doterajšia logistická skúsenosť spočíva v nákupe toneru do tlačiarne. Bohužiaľ, nie je to len slovenská realita. Tak ako slovenskí úradníci vytrvalo odmietajú akúkoľvek pomoc súkromného sektora, americkí úradníci nereagujú na pomoc najväčšieho a najinovatívnejšieho logistického gigantu na svete. Svet byrokracie si svoj rajón pred svetom podnikavosti žiarlivo stráži. A doplácame na to my všetci.

HN, 25.1.2021