Publikácie

Slovenské zdravotníctvo ročne spotrebuje viac ako 5 miliárd eur. Ako je na tom v porovnaní s inými krajinami a ako by na tom mohlo byť? Relevantných medzinárodných porovnaní je prekvapivo málo, preto sa INESS rozhodol prispieť vytvorením vlastného indexu nazvaného Zdravie za peniaze.

Spracovali sme v ňom 23 ukazovateľov zo svetových databáz a porovnali 26 rôznych krajín (európski členovia OECD – „klubu bohatých“), vrátane Slovenska. V nominálnych výsledkoch obstáli najlepšie štáty Nórsko, Švédsko, Holandsko, Island a Dánsko. Dobré výsledky veľmi bohatých krajín nie sú prekvapením. Preto sme absolútne výsledky prevážili výdavkami na zdravotníctvo, upravenými o mzdy. Takto upravený index berie do úvahy bohatstvo jednotlivých krajín, ale aj rôzne výšky miezd, ktoré sú v zdravotníctve najvýraznejšou nákladovou položkou.

Podľa tejto metodiky sú na čelných miestach Grécko, Taliansko, Španielsko, Island, a Holandsko. Grécko sa na čelo dostalo najmä vďaka bezprecedentnému poklesu výdavkov za posledných 8 rokov, ktorého dopady na výsledky však ukáže až čas. Veľmi solídne výsledky spomedzi východoeurópskych štátov dosiahlo Estónsko (6.) a Slovinsko (7.).

Slovensko sa v hodnotení 26 štátov ocitlo na tretej priečke odspodu,  na poslednej priečke skončila Litva. Na nízkych priečkach sa umiestnili aj krajiny ako Švajčiarsko, či Luxembursko. U nich je to spôsobené tým, že vysokú kvalitu majú zaplatenú veľmi vysokými výdavkami. To sa však nedá povedať o východoeurópskych krajinách, ktoré nedosiahli dobré výsledky v nominálnych (nevážených) číslach.

Publikáciu si môžete stiahnuť ako PDF tu.

Vyspelé štáty zažívajú v posledných dekádach epidémiu obezity. Aj na Slovensku narástla miera obezity za posledných 35 rokov na dvojnásobok. Táto situácia vyvoláva tlak na zdravotný systém, ale aj na vznik politických riešení.

Jedným z nich je „daň z cukru“, ktorá sa v posledných rokoch v rôznych formách zjavila vo viacerých štátoch sveta. Aj na Slovensku bola diskusia o dani z cukru, konkrétne v podobe zdanenia sladených nápojov, oživená analýzou IFP.

Sme presvedčení, že diskusia o dani predbieha diskusiu o obezite a spôsoboch čelenia tomuto problému. Preto sme v INESS pripravili novú publikáciu s názvom „Trpká daň z cukru“.

Stiahnuť si ju môžete ako PDF tu. Tlačovú správu s jej zhrnutím nájdete tu.

V nasledujúcom polstoročí by mal podiel výdavkov na zdravotníctvo na ekonomike narásť o 0,9 pb - 2,6 pb HDP, čo je v dnešnom ponímaní približne 0,8-2,4 miliardy eur. Rastúce výdavky sú v médiách, ale aj v odbornej diskusii prezentované ako problém. To je však spôsobené najmä tým, že na tieto výdavky sa pozerá cez optiku verejných výdavkov. Rast výdavkov na zdravotníctvo sám o sebe nemusí byť problém. Vyspelé krajiny smerujú k tomu, aby sa zdravotníctvo stalo jedným z kľúčových sektorov ich ekonomík. Nie primárne preto, že starnú, ale preto, že bohatnú. A bohatí ľudia chcú míňať svoje peniaze na to, aby žili zdravšie a dlhšie. Problémom preto vznikne vtedy, ak výdavky budú stúpať, ale hodnota za ne prichádzať nebude.

Publikáciu INESS na tému - Ako sa nebáť rastúcich výdavkov na zdravotníctvo, si môžete stiahnuť tu.

Návrh rozpočtu verejných financií na rok 2019 obsahuje viacero faktorov hodných spoločenskej diskusie. V novej publikácií Šachy s poistencami štátu sme sa sústredili na jeden z nich – kapitolu zdravotníctvo. Ešte konkrétnejšie sa pozrieme na platby zdravotného poistenia za poistencov štátu.

INESS v nej navrhuje:

  • Návrat k 4 % sadzbe a jej trvalé dodržiavanie.
  • Financovanie rozdielu znížením rastu výdavkov v iných kapitolách a využitím rezerv v kapitole Všeobecná pokladničná správa.
  • Zníženie sadzby odvodov ekonomicky aktívnych v budúcnosti.

Publikáciu INESS na tému - Šachy s poistencami štátu, si môžete stiahnuť tu.