Publikácie

Publikácia Koľko stojí ľudský život? obsahuje prierezový pohľad na to, ako ekonómia ráta hodnotu ľudského života a ako sa tieto výpočty aplikujú na ekonomické náklady pandémie COVID19 v niektorých štátoch.

V tomto momente nenájdeme veľké množstvo dôsledných pokusov o vyčíslenie nákladnosti intervencie voči COVID19. Dôvody sú spomínané vyššie – príliš málo informácií o stratených rokoch života, ako aj finančných nákladoch. Prvé lastovičky však už prileteli.

Populárny blog zaoberajúci sa ekonómiou zdravia spravil orientačný prepočet pre USA. Náklad na jeden zachránený rok kvalitného života im vyšiel vo veľmi širokom pásme 75 000 – 2 400 000 dolárov. Na ukazovateľ zachránených rokov  zdraví (QALY) sa zamerala aj dánska štúdia inštitútu CEPOS. Spravili dve verzie výpočtu s rôznymi úmrtiami a rôznymi nákladmi ich predchádzania. Na základe toho odhadli, že Dáni platia 350 000 – 1,4 milióna eur za každý zachránený rok kvalitného života.

Dánska štúdia kalkuluje len náklady, ktoré vznikajú úmrtiami. Náklady však vznikajú aj nakazeným, ktorí prežili (pobyt v nemocnici, možné poškodenie orgánov po prekonaní infekcie). Počítajú s nákladmi mortality, ale nie morbidity (chorobnosti).

Preto sa pozrieme aj na slovenský nákladový model. Bol spracovaný pre potreby Úradu verejného zdravotníctva na GDPR posúdenie oprávnenosti zásahov do ľudských práv a autori zo spoločnosti Lewik nám ho poskytli k nahliadnutiu. Tento model ukazuje, aká je ekonomická hodnota zdravia, ktoré epidémia v súčasnom stave zničí. Pri aplikovaní verzie prvého modelu IZP z 18.3. (môžeme ho označiť za „bezzásahový“, vo výpočte ale model nakŕmili optimistickejšou z troch verzií IZP, ktorá predpokladala cca 0,5 milióna nakazených) autori prišli k hodnote 2,7 miliardy eur. Taká by bola hodnota strateného zdravia, ak by mala nákaza relatívne voľný priebeh a nakazilo sa zhruba pol milióna ľudí. Pri aplikácii modelu IZP z 31.3. , teda modelu so započítanými preventívnymi zásahmi, autori prišli k sume 1,08 miliardy eur. Opatreniami z druhej polovice marca sa teda podarilo „ušetriť“ zdravie v celkovej hodnote zhruba 1,6 miliardy eur.

Publikáciu si môžete stiahnuť tu.

INESS bol oslovený Americkou obchodnou komorou na Slovensku (AmCham) pripraviť publikáciu k aktuálnym otázkam slovenského zdravotníctva.

Proces vzniku publikácie zahŕňal konzultácie s takmer troma desiatkami odborníkov. Pod názvom Zdravá budúcnosť mapuje finačnú sitáuciu slovenského zdravotníctva, hlavné problémy jeho aktérov a načrtáva potenciálne scenáre budúcich zmien.

Samotná publikácia momentálne nieje verejne k dispozícii, ale môžete si prečítať 16-stranové zhrnutie tu.

Ignorantia juris non excusat - neznalosť zákona neospravedlňuje. Túto právnu fikciu pozná aj každý laik.

No čo ak sa zákony menia tak rýchlo, že dosiahnuť znalosť zákona a na základe tejto znalosti upraviť svoje konanie, môže byť veľmi nákladné? V publikácii Novelizácie v zdravotníctve: Radšej raz a poriadne? sa dozviete, ktoré z 11 kľúčových zdravotníckych zákonov boli najviac menené a ktoré roky z obdobia 2004-2019 boli plodné na novelizácie.

Publikáciu si môžete stiahnuť tu.

Slovenské zdravotníctvo ročne spotrebuje viac ako 5 miliárd eur. Ako je na tom v porovnaní s inými krajinami a ako by na tom mohlo byť? Relevantných medzinárodných porovnaní je prekvapivo málo, preto sa INESS rozhodol prispieť vytvorením vlastného indexu nazvaného Zdravie za peniaze.

Spracovali sme v ňom 23 ukazovateľov zo svetových databáz a porovnali 26 rôznych krajín (európski členovia OECD – „klubu bohatých“), vrátane Slovenska. V nominálnych výsledkoch obstáli najlepšie štáty Nórsko, Švédsko, Holandsko, Island a Dánsko. Dobré výsledky veľmi bohatých krajín nie sú prekvapením. Preto sme absolútne výsledky prevážili výdavkami na zdravotníctvo, upravenými o mzdy. Takto upravený index berie do úvahy bohatstvo jednotlivých krajín, ale aj rôzne výšky miezd, ktoré sú v zdravotníctve najvýraznejšou nákladovou položkou.

Podľa tejto metodiky sú na čelných miestach Grécko, Taliansko, Španielsko, Island, a Holandsko. Grécko sa na čelo dostalo najmä vďaka bezprecedentnému poklesu výdavkov za posledných 8 rokov, ktorého dopady na výsledky však ukáže až čas. Veľmi solídne výsledky spomedzi východoeurópskych štátov dosiahlo Estónsko (6.) a Slovinsko (7.).

Slovensko sa v hodnotení 26 štátov ocitlo na tretej priečke odspodu,  na poslednej priečke skončila Litva. Na nízkych priečkach sa umiestnili aj krajiny ako Švajčiarsko, či Luxembursko. U nich je to spôsobené tým, že vysokú kvalitu majú zaplatenú veľmi vysokými výdavkami. To sa však nedá povedať o východoeurópskych krajinách, ktoré nedosiahli dobré výsledky v nominálnych (nevážených) číslach.

Publikáciu si môžete stiahnuť ako PDF tu.

Vyspelé štáty zažívajú v posledných dekádach epidémiu obezity. Aj na Slovensku narástla miera obezity za posledných 35 rokov na dvojnásobok. Táto situácia vyvoláva tlak na zdravotný systém, ale aj na vznik politických riešení.

Jedným z nich je „daň z cukru“, ktorá sa v posledných rokoch v rôznych formách zjavila vo viacerých štátoch sveta. Aj na Slovensku bola diskusia o dani z cukru, konkrétne v podobe zdanenia sladených nápojov, oživená analýzou IFP.

Sme presvedčení, že diskusia o dani predbieha diskusiu o obezite a spôsoboch čelenia tomuto problému. Preto sme v INESS pripravili novú publikáciu s názvom „Trpká daň z cukru“.

Stiahnuť si ju môžete ako PDF tu. Tlačovú správu s jej zhrnutím nájdete tu.

V nasledujúcom polstoročí by mal podiel výdavkov na zdravotníctvo na ekonomike narásť o 0,9 pb - 2,6 pb HDP, čo je v dnešnom ponímaní približne 0,8-2,4 miliardy eur. Rastúce výdavky sú v médiách, ale aj v odbornej diskusii prezentované ako problém. To je však spôsobené najmä tým, že na tieto výdavky sa pozerá cez optiku verejných výdavkov. Rast výdavkov na zdravotníctvo sám o sebe nemusí byť problém. Vyspelé krajiny smerujú k tomu, aby sa zdravotníctvo stalo jedným z kľúčových sektorov ich ekonomík. Nie primárne preto, že starnú, ale preto, že bohatnú. A bohatí ľudia chcú míňať svoje peniaze na to, aby žili zdravšie a dlhšie. Problémom preto vznikne vtedy, ak výdavky budú stúpať, ale hodnota za ne prichádzať nebude.

Publikáciu INESS na tému - Ako sa nebáť rastúcich výdavkov na zdravotníctvo, si môžete stiahnuť tu.

Návrh rozpočtu verejných financií na rok 2019 obsahuje viacero faktorov hodných spoločenskej diskusie. V novej publikácií Šachy s poistencami štátu sme sa sústredili na jeden z nich – kapitolu zdravotníctvo. Ešte konkrétnejšie sa pozrieme na platby zdravotného poistenia za poistencov štátu.

INESS v nej navrhuje:

  • Návrat k 4 % sadzbe a jej trvalé dodržiavanie.
  • Financovanie rozdielu znížením rastu výdavkov v iných kapitolách a využitím rezerv v kapitole Všeobecná pokladničná správa.
  • Zníženie sadzby odvodov ekonomicky aktívnych v budúcnosti.

Publikáciu INESS na tému - Šachy s poistencami štátu, si môžete stiahnuť tu.