Publikácie
Onkologická diagnóza mladého aktivistu pohla slovenskou verejnosťou, ktorá sa expresne vyzbierala na jeho liečbu. Je to príbeh, na ktorom sa dá vysvetliť viacero zákutí schvaľovania nových liekov, ktoré sú médiami a sociálnymi sieťami neraz podávane zjednodušene, či vyslovene chybne. Zároveň je to príležitosť zamyslieť sa nad zlepšením fungovania liekovej politiky – vrátane predstavenia jedného unikátneho návrhu.
Dočítate sa o nej v INESS na tému: Môžu „zdravotné vouchre“ priblížiť modernú liečbu rakoviny?
Stiahnuť si ho môžete voľne ako PDF tu, v online podobe je dostupný tu.
Prinášame vám slovenský preklad štúdie „Antikapitalizmus a verejné zdravie“ od Dr. Christophera Snowdona, vydanej britským Inštitútom ekonomických záležitostí (IEA).
Snowdon v nej odhaľuje znepokojivý trend: akademické skúmanie verejného zdravia sa čoraz viac prestáva tváriť ako neutrálna veda a otvorene preberá antikapitalistickú agendu. Pojmy ako „komerčné determinanty zdravia“, „neoliberalizmus“ či „trhový fundamentalizmus“ sa používajú na to, aby sa radikálne politické postoje prezentovali ako vedecký konsenzus — pričom ich autori odmietajú akékoľvek politické nálepky.
Novým politickým ideálom mnohých strán už nie je jedna zdravotná poisťovňa, ale v kombinácii s cenovými reguláciami a programovou vyhláškou premeniť poisťovne na mŕtve škrupinky, ekonomicky a manažérsky nesvojprávne zúčtovacie centrá pre vykonávanie ministerských politík bez reálnej šance odlíšiť sa v konkurenčnom boji a ponúknuť pridanú hodnotu.
Často na tento cieľ prekrúcajú fakty o prepoisťovaní. Preto sme sa v publikácii Domnienky a fakty o prepoisťovaní zamysleli nad výsledkami kampane 2025.
Slovenské zdravotníctvo sa trápi s odpoveďou na rastúci dopyt po službách. Jedným zo zlepšení je zmena kompetencií.
V publikácii Lekáreň za rohom? Prieskum dostupnosti lekárenských služieb sme spracovali dáta z prieskumu agentúry Focus. Pýtali sme sa v ňom ľudí 6 otázok, ktoré nám pomohli vyskladať obráz o aktuálnej dostupnosti lekárenských služieb na Slovensku a náladách zákazníkov-pacientov a doplniť tým teoretickú časť.
Zhruba 0,4 % svetovej populácie v aktívnom veku je nevidiacich a ďalších 2,4 % má obmedzené videnie. So starnutím obyvateľov budú narastať priame aj nepriame náklady súvisiace s chorobami oka.
Vo vyspelom svete čoraz väčšiu úlohu v poškodení zraku hrajú ťažšie liečiteľné choroby sietnice. Preto sme sa v spolupráci s Roche Slovensko rozhodli zmapovať súčasné poznanie o dvoch vážnych ochoreniach sietnice v kontexte Slovenska: vekom podmienenú degeneráciu makuly a diabetický edém makuly v publikácii Rozostrená budúcnosť: Ochorenia sietnice na Slovensku.
Je v poriadku zmeniť alebo odstrániť zlé zákony, a aj tie dobré je potrebné z času na čas aktualizovať tak, aby reflektovali vývoj vo svete. Ak sa však zákony menia príliš rýchlo, vytvára to značné náklady.
V INESS sme spočítali novelizácie 10 hlavných zdravotníckych zákonov v období 2004-2024. Zistili sme, že v tomto období sa dokopy zmenili až 686-krát.
Ďalšie zistenia sa dočítate v publikácii INESS na tému: Novelizácie v zdravotníctve 2004-2024.
Nemocnice tvoria hlavnú časť dlhu slovenského zdravotníctva. Ako na ich prevádzku a hospodárske výsledky vplýva typ vlastníctva nemocnice?
Odpoveď na túto otázku v slovenských reáliách prinášame v novej publikácii Vplyv vlastníctva na finančný výkon nemocníc.
Analýza finančnej výkonnosti nemocníc zahŕňala vzorku 55 všeobecných nemocníc a 301 dátových pozorovaní z obdobia 2017 – 2022.
Výsledky hlavnej analýzy ukázali, že súkromné vlastníctvo znižuje prevádzkové náklady o 20 % v porovnaní s verejným vlastníctvom.
V INESS sme vydali krátku publikáciu na tému konkurencie v zdravotnom poistení na Slovensku.
Konštatujeme v nej, že hoci sú možnosti konkurencie zdravotných poisťovní obmedzené, za 20 rokov ich vzájomné súperenie prinieslo viacero zásadných pozitív pre poistencov a zdravotníctvo ako celok.
Publikáciu Čo priniesla konkurencia medzi zdravotnými poisťovňami si môžete voľne stiahnuť ako pdf tu.
Slovenské zdravotníctvo potrebuje radikálne zmeny, pretože tradičné rozdelenie kompetencií medzi nemocnicami, ambulanciami, lekárňami a laboratóriami brzdí inováciu. Podobne ako dôchodkový systém, aj zdravotníctvo stojí na priebežnom modeli, ktorý kvôli starnutiu populácie nie je udržateľný. Naša nová publikácia Bližšie k zákazníkom: Lieky a maloobchod sa venuje možným riešeniam, vrátane liberalizácie predaja voľnopredajných liekov mimo lekární a rozšírenia služieb lekární.
Slovenské zdravotníctvo bude v najbližších dekádach výrazne ovplyvnené starnutím obyvateľstva. Ľudia sa už dnes dožadujú nových spôsobov liečby, ktoré však často prichádzajú s nezanedbateľnou cenovkou. Počet starých a teda viac chorých ľudí bude v budúcnosti len zvyšovať. Tento vývoj bude nutne spojený so stúpajúcimi výdavkami na zdravotníctvo.
V INESS sme pripravili publikáciu, v ktorej analyzujeme publikáciu Európskej komisie (EK) Ageing report 2024.
Zdravie rómskej populácie na Slovensku je dlhodobo horšie v porovnaní so všeobecnou populáciou. Jedným z indikátorov, na ktorých je tento rozdiel možné pozorovať, je dojčenská úmrtnosť.
V našej najnovšej publikácii sa snažíme identifikovať faktory, ktoré k rozdielom v dojčenskej úmrtnosti prispievajú.
Významným faktorom v téme nedostatku lekárov je aj zmena preferencií pre jednotlivé špecializácie.
V INESS sme uskutočnili kvalitatívny výskum, ktorého cieľom je analyzovať, ako si slovenskí študenti a študentky medicíny vyberajú svoje špecializácie. Za týmto účelom bolo uskutočnených 15 hĺbkových výskumných rozhovorov s medikmi a medičkami zo všetkých slovenských lekárskych fakúlt.
Výsledok nájdete v publikácii Proces výberu špecializačného štúdia slovenskými študentmi a študentkami medicíny.
Niekedy sa nádej zrazí s číslami. V zdravotníctve sú výsledkom tejto zrážky pacienti, ktorí nemajú preplatenú vytúženú liečbu.
Preplácanie liekov pre slovenských pacientov podlieha pravidlám na hľadanie hodnoty za peniaze v týchto liekoch. V INESS na tému: Hodnota za peniaze sa hľadá aj v liekoch ich stručne popisujeme.
Posledných sedem slovenských vlád, vrátane súčasnej, vo svojich Programových vyhláseniach deklarovali úsilie o „stabilizáciu podnikateľského prostredia“, založenú najmä na „odstraňovaní neprimeranej administratívnej záťaže.“ Zaväzovali sa reformovať byrokraciu, znížiť počet regulácií, zlepšiť podnikateľské prostredie či tvoriť zákony pre ľudí.
INESS vo svojej najnovšej štúdii Analýza objemu zákonov – odhalenie spiaceho potenciálu pripravil
kvantitatívnu analýzu časti slovenskej legislatívy. V oblastiach podnikateľské prostredie, zdravotníctvo a školstvo sme celkovo analyzovali 10 najvýznamnejších zákonov. Sledovali sme dva kľúčové ukazovatele: počet slov a priemernú dĺžku viet.
V INESS sme pripravili publikáciu, v ktorej analyzujeme publikáciu Európskej komisie (EK) Ageing report 2021. Prepočítali sme ho do roku 2030 a premenili z relatívnych hodnôť na eurové.
V závislosti od naplnenia predpokladov predikujú scenáre EK rozdiely vo výdavkoch oproti základnému scenáru od 310 miliónov eur do 1,96 miliardy v roku 2030.
Kumulatívne rozdiely oproti základnému scenáru za obdobie 2024-2030 sa pohybujú od 4,89 miliardy do 11,11 miliardy eur.
Viac v publikácii Drahá budúcnosť zdravia.
Zdravotníctvo prechádza ťažkým obdobím, ktorého koniec je v nedohľadne. Bude stále ťažšie zlepšovať situáciu čiastkovými zmenami, mikromanažmentom a peňažnými injekciami.
V publikácii Slovenské zdravotníctvo 2023 – 2030: problémy a ich zlepšenia nájdete 36 opatrení rozdelených do 11 oblastí na zmenu. Opatrenia v nej nepopisujeme detailne. Jednotlivým opatreniam sa budeme postupne venovať v nasledujúcich týždňoch, mesiacoch a rokoch. Veríme, že sa nám publikáciou podarí vyvolať debatu aj o kontroverznejších otázkach.
Publikáciu si môžete stiahnuť tu.
Singapurský zdravotný systém je podľa posledného hodnotenia zdravotných systémov Bloombergu najefektívnejším na svete a podľa analytickej skupiny Economist Intelligence Unit dosahuje Singapur v oblasti zdravotníctva druhé najlepšie výsledky na svete. Singapur má zároveň 4. najvyššiu očakávanú dĺžku života pri narodení na svete.
Krajina má zavedený systém zdravotníctva, ktorý sa výrazne odlišuje od systémov v Európe, ale aj USA a krajín Commonwealth-u. Slovenským čitateľom tento systém približujeme v novej publikácii „Prečo je singapurské zdravotníctvo unikátne“.
V publikácii Priestor pre zdravotné pripoistenie na Slovensku od autorky Kataríny Fedorovej analyzujeme slovenskp legislatívu a hľadáme v nej priestor na zdravotné pripoistenie. Ako toto hľadanie dopadlo sa môžete dočítať v publikácii dostupnej tu, alebo skrátene v tlačovej správe.
So zriedkavými chorobami sú nerozlučne späté „Advanced Therapy Medicinal
Products“ (ATMPs). Ide o liečbu založenú na medicínskych produktoch
postavených na jednej z troch možností: génovej terapii, somatobunkovej
terapii a tkaninovom inžinierstve.
ATMPs sa svojím charakterom vymykajú z regulačno-logisticko-ekonomického rámca „bežných“ liekov.
Nová publikácia je určená pre tých, ktorí sa chcú dozvedieť viac o špecifikách ATMPs. Publikácia Výzvy pri liečbe zriedkavých ochorení pomocou ATMPs na Slovensku nemá ambíciu navrhnúť konkrétne regulačné či iné zmeny. Jeho cieľom je posilniť diskusiu odborníkov na túto problematiku a oboznámiť širšiu verejnosť s jej existenciou.
V INESS sme spočítali novelizácie 11 hlavných zdravotníckych zákonov v období 2004-2022. Zistili sme, že v tomto období sa dokopy zmenili až 603-krát.
Ďalšie zistenia sa dočítate v publikácii INESS na tému: Novelizácie v zdravotníctve 2004-2022. Súhrn zistení nájdete v tlačovej správe a v našom podcaste.
Aj verejné zdravotníctvo by malo pracovať s prioritami. Čo má väčšiu prioritu? Finančná alebo geografická dostupnosť? Kvalita alebo kvantita? Čo by malo byť jednoznačne zadarmo a naopak, za čo si je slovenský pacient-poistenec-spotrebiteľ ochotný priplatiť?
V INESS sme sa rozhodli hľadať odpovede na tieto otázky aj prostredníctvom prieskumu. Výsledky a komentáre INESS k nim sú obsahom publikácie, dostupnej ako PDF tu.
Odborné rozhodovanie a ideológia od seba v demokratickom svete nejdú nikdy úplne oddeliť. Ideológia môže byť dôležitým vodítkom pri rozhodovaní pre politikov v situáciách predstavujúcich politické kontroverzie. Navyše, v demokracii je názorové nastavenie politikov do veľkej miery zrkadlom hodnotového nastavenia elektorátu. Vplyv ideológie by však nemal byť neobmedzený.
V novej publikácii Večný súboj ideológie a expertízy sa junior analytik INESS a zároveň študent University of Amsterdam Matej Bárta zamýšľa nad fenoménom ideológie a expertízy v kontexte zdravotníctva.
Existujú nové a účinné lieky, o ktorých ľudia vedia a chcú ich, avšak nachádzanie zdrojov na ich úhradu sa stáva čoraz náročnejším. Relevantnou sa tak stáva diskusia o nových spôsoboch platby za tieto nové lieky. V hradení liekov a terapií sa postupne objavujú nové teoretické prístupy, ktoré sa postupne prenášajú aj do praxe.
Nová publikácia Inovatívne lieky potrebujú inovatívne financovanie predstavuje inovatívne spôsoby úhrad liekov – ale aj problémy, spojené s týmito konceptami.
Publikácia stručne popisuje rolu dát v globálnom zdravotníctve, hlavné výzvy, ktoré v tejto sfére existujú, a v neposlednom rade aj praktiky, ktoré majú potenciál viesť k zlepšeniu situácie s dátami.
Bližší popis publikácie je dostupný tu.
Publikáciu si môžete stiahnuť ako pdf.
Nová publikácia INESS pod názvom Chýbajúci zdravotníci: 21 zlepšení prináša sumarizáciu súčasného stavu, ako aj zamyslenie nad obsahu pojmu „nedostatok“.
Hlavnou časťou je však 21 konkrétnych návrhov na zlepšenie. Sú rozdelené do dvoch skupín. Bližší popis publikácie je dostupný tu.
Publikáciu si môžete stiahnuť ako pdf.
Publikácia Zisk, konkurencia a nárok pacienta – 12x o úlohe a fungovaní zdravotných poisťovní je zbierkou našich 12 starších komentárov. Vyberali sme pre vás také, ktoré komentujú ekonomické fungovanie slovenského zdravotníctva práve z pohľadu (ne)funkčnosti trhových nástrojov. Chceme tak prispieť k posunutiu debaty z 15-ročného prešľapovania na mieste k skutočným otázkam (ne)efektívnosti súčasného trhu zdravotného poistenia.
Publikáciu si môžete stiahnuť ako PDF tu.
Publikácia Reformný reštart v zdravotníctve je výzvou kormidelníkovi zdravotníctva ku zakotveniu systému do jasnej štruktúry síl a vzťahov tak, aby bol pripravený čeliť výzvam nielen dnešným, ale aj výzvam budúcnosti.
V publikácii vyzývame k dotiahnutiu pôvodného zámeru reforiem z rokov 2004-2006: vytvorenie systému manažovanej konkurencie. Ten pracuje s celospoločenskými cieľmi zdravotníctva (široká dostupnosť služieb, univerzálne pokrytie, monopolne stanovená úroveň kvality) ale na ich dosiahnutie využíva nástroje trhu, ako je konkurencia, spotrebiteľské rozhodovanie či decentralizované podnikateľské objavovanie.
Viac v tlačovej správe tu.
Publikácia je dostupná ako PDF tu.
Téma nových a drahých liekov bude v nasledujúcich rokoch na popredných miestach v spoločenskej diskusii. Množstvo zdrojov v zdravotníckom systéme je obmedzené, preto musia existovať kvalitné mechanizmy, ktoré budú tieto obmedzené zdroje rozdeľovať na rôzne liečby.
Nie je možné zabezpečiť voľný bezplatný prístup k akejkoľvek novej liečbe, je však možné spraviť prehľadnejší a predvídateľnejší systém, ušetriť zdroje a použiť ich tam, kde budú mať najväčší prínos pre pacienta.
Liekovú politiku na Slovensku charakterizuje nedodržiavaniu pravidiel, najmä zo strany štátu, veľký spoločenský tlak, ktorý často vedie k nesystémovým politickým zásahom, nedostatok dát o spotrebe liekov, ale aj o účinnosti liečby.
V nasledujúcich rokoch prídu na trh desiatky liekov, ktoré budú stáť státisíce eur na jedného pacienta. Pre nepripravené prostredie to bude znamenať finančnú pohromu, väčšiu neistotu pre pacientov, aj frustráciu pre lekárov.
Tieto témy sú obsahom novej publikácie Zázračné lieky: ako ich zaplatiť a neskrachovať. Môžete si ju voľne stiahnuť ako pdf na stránke iness.sk.
Od 60. rokov 20. storočia neoklasickí ekonómovia legitimizovali reguláciu a kolektivizáciu zdravotníctva pojmom „zlyhanie trhu“. Od tej doby je zdravotníctvo nekriticky používané ako príklad nemožnosti dosiahnuť „ideálny trh“ a symbol nevyhnutnosti štátnych zásahov. Tie majú napraviť zlyhania trhu, ako je najmä informačná asymetria.
Švajčiarsky lekár Marc Fouradoulas, ktorý sa venuje aj ekonomickej teórii zdravotníctva, predniesol na jeseň 2019 na viedenskej konferencii „Rakúska ekonómia v 21. Storočí“ príspevok, v ktorom spochybnil túto ekonomickú doktrínu. Problémom je podľa neho samotný model dokonalej konkurencie. Práve doktrína „zlyhania trhu“ viedla k byrokratizácii všetkých zdravotníckych služieb, k pomalému rigidnému systému, ktorý sa nemôže prispôsobiť potrebám pacienta a stáva sa predmetom zneužívania osobitnými záujmovými skupinami.
Príspevok Marca Fouradoulasa sme preložili do slovenčiny a ponúkame vám ho ako PDF tu.
S cieľom podporiť debatu o kvalitatívnych výsledkoch zdravotníctva vytvoril INESS v roku 2019 nový index nazvaný Zdravie za peniaze. Teraz vám predstavujeme jeho verziu s dátami pre rok 2020.
Spracovali sme v ňom 23 ukazovateľov zo svetových databáz a porovnali 25 rôznych krajín (európski členovia OECD), vrátane Slovenska. V nominálnych výsledkoch najlepšie obstáli bohaté štáty ako štáty Nórsko, Island, Švédsko, Dánsko či Holandsko. Dobré výsledky veľmi bohatých krajín nie sú prekvapením. Preto sme absolútne výsledky prevážili výdavkami na zdravotníctvo, upravenými o mzdy. Takto upravený index berie do úvahy bohatstvo jednotlivých krajín, ale aj rôzne výšky miezd, ktoré sú v zdravotníctve najvýraznejšou nákladovou položkou.
Detailnejší popis indexu nájdete v publikácii na stiahnutie tu. Tlačová správa je zverejnená tu.
Publikácia Koľko stojí ľudský život? obsahuje prierezový pohľad na to, ako ekonómia ráta hodnotu ľudského života a ako sa tieto výpočty aplikujú na ekonomické náklady pandémie COVID19 v niektorých štátoch.
V tomto momente nenájdeme veľké množstvo dôsledných pokusov o vyčíslenie nákladnosti intervencie voči COVID19. Dôvody sú spomínané vyššie – príliš málo informácií o stratených rokoch života, ako aj finančných nákladoch. Prvé lastovičky však už prileteli.
Populárny blog zaoberajúci sa ekonómiou zdravia spravil orientačný prepočet pre USA. Náklad na jeden zachránený rok kvalitného života im vyšiel vo veľmi širokom pásme 75 000 – 2 400 000 dolárov. Na ukazovateľ zachránených rokov zdraví (QALY) sa zamerala aj dánska štúdia inštitútu CEPOS. Spravili dve verzie výpočtu s rôznymi úmrtiami a rôznymi nákladmi ich predchádzania. Na základe toho odhadli, že Dáni platia 350 000 – 1,4 milióna eur za každý zachránený rok kvalitného života.
Dánska štúdia kalkuluje len náklady, ktoré vznikajú úmrtiami. Náklady však vznikajú aj nakazeným, ktorí prežili (pobyt v nemocnici, možné poškodenie orgánov po prekonaní infekcie). Počítajú s nákladmi mortality, ale nie morbidity (chorobnosti).
Preto sa pozrieme aj na slovenský nákladový model. Bol spracovaný pre potreby Úradu verejného zdravotníctva na GDPR posúdenie oprávnenosti zásahov do ľudských práv a autori zo spoločnosti Lewik nám ho poskytli k nahliadnutiu. Tento model ukazuje, aká je ekonomická hodnota zdravia, ktoré epidémia v súčasnom stave zničí. Pri aplikovaní verzie prvého modelu IZP z 18.3. (môžeme ho označiť za „bezzásahový“, vo výpočte ale model nakŕmili optimistickejšou z troch verzií IZP, ktorá predpokladala cca 0,5 milióna nakazených) autori prišli k hodnote 2,7 miliardy eur. Taká by bola hodnota strateného zdravia, ak by mala nákaza relatívne voľný priebeh a nakazilo sa zhruba pol milióna ľudí. Pri aplikácii modelu IZP z 31.3. , teda modelu so započítanými preventívnymi zásahmi, autori prišli k sume 1,08 miliardy eur. Opatreniami z druhej polovice marca sa teda podarilo „ušetriť“ zdravie v celkovej hodnote zhruba 1,6 miliardy eur.
Publikáciu si môžete stiahnuť tu.
INESS bol oslovený Americkou obchodnou komorou na Slovensku (AmCham) pripraviť publikáciu k aktuálnym otázkam slovenského zdravotníctva.
Proces vzniku publikácie zahŕňal konzultácie s takmer troma desiatkami odborníkov. Pod názvom Zdravá budúcnosť mapuje finačnú sitáuciu slovenského zdravotníctva, hlavné problémy jeho aktérov a načrtáva potenciálne scenáre budúcich zmien.
Samotná publikácia momentálne nieje verejne k dispozícii, ale môžete si prečítať 16-stranové zhrnutie tu.
Ignorantia juris non excusat – neznalosť zákona neospravedlňuje. Túto právnu fikciu pozná aj každý laik.
No čo ak sa zákony menia tak rýchlo, že dosiahnuť znalosť zákona a na základe tejto znalosti upraviť svoje konanie, môže byť veľmi nákladné? V publikácii Novelizácie v zdravotníctve: Radšej raz a poriadne? sa dozviete, ktoré z 11 kľúčových zdravotníckych zákonov boli najviac menené a ktoré roky z obdobia 2004-2019 boli plodné na novelizácie.
Publikáciu si môžete stiahnuť tu.
Slovenské zdravotníctvo ročne spotrebuje viac ako 5 miliárd eur. Ako je na tom v porovnaní s inými krajinami a ako by na tom mohlo byť? Relevantných medzinárodných porovnaní je prekvapivo málo, preto sa INESS rozhodol prispieť vytvorením vlastného indexu nazvaného Zdravie za peniaze.
Spracovali sme v ňom 23 ukazovateľov zo svetových databáz a porovnali 26 rôznych krajín (európski členovia OECD – „klubu bohatých“), vrátane Slovenska. V nominálnych výsledkoch obstáli najlepšie štáty Nórsko, Švédsko, Holandsko, Island a Dánsko. Dobré výsledky veľmi bohatých krajín nie sú prekvapením. Preto sme absolútne výsledky prevážili výdavkami na zdravotníctvo, upravenými o mzdy. Takto upravený index berie do úvahy bohatstvo jednotlivých krajín, ale aj rôzne výšky miezd, ktoré sú v zdravotníctve najvýraznejšou nákladovou položkou.
Podľa tejto metodiky sú na čelných miestach Grécko, Taliansko, Španielsko, Island, a Holandsko. Grécko sa na čelo dostalo najmä vďaka bezprecedentnému poklesu výdavkov za posledných 8 rokov, ktorého dopady na výsledky však ukáže až čas. Veľmi solídne výsledky spomedzi východoeurópskych štátov dosiahlo Estónsko (6.) a Slovinsko (7.).
Slovensko sa v hodnotení 26 štátov ocitlo na tretej priečke odspodu, na poslednej priečke skončila Litva. Na nízkych priečkach sa umiestnili aj krajiny ako Švajčiarsko, či Luxembursko. U nich je to spôsobené tým, že vysokú kvalitu majú zaplatenú veľmi vysokými výdavkami. To sa však nedá povedať o východoeurópskych krajinách, ktoré nedosiahli dobré výsledky v nominálnych (nevážených) číslach.
Publikáciu si môžete stiahnuť ako PDF tu.
Vyspelé štáty zažívajú v posledných dekádach epidémiu obezity. Aj na Slovensku narástla miera obezity za posledných 35 rokov na dvojnásobok. Táto situácia vyvoláva tlak na zdravotný systém, ale aj na vznik politických riešení.
Jedným z nich je „daň z cukru“, ktorá sa v posledných rokoch v rôznych formách zjavila vo viacerých štátoch sveta. Aj na Slovensku bola diskusia o dani z cukru, konkrétne v podobe zdanenia sladených nápojov, oživená analýzou IFP.
Sme presvedčení, že diskusia o dani predbieha diskusiu o obezite a spôsoboch čelenia tomuto problému. Preto sme v INESS pripravili novú publikáciu s názvom „Trpká daň z cukru“.
Stiahnuť si ju môžete ako PDF tu. Tlačovú správu s jej zhrnutím nájdete tu.
V nasledujúcom polstoročí by mal podiel výdavkov na zdravotníctvo na ekonomike narásť o 0,9 pb – 2,6 pb HDP, čo je v dnešnom ponímaní približne 0,8-2,4 miliardy eur. Rastúce výdavky sú v médiách, ale aj v odbornej diskusii prezentované ako problém. To je však spôsobené najmä tým, že na tieto výdavky sa pozerá cez optiku verejných výdavkov. Rast výdavkov na zdravotníctvo sám o sebe nemusí byť problém. Vyspelé krajiny smerujú k tomu, aby sa zdravotníctvo stalo jedným z kľúčových sektorov ich ekonomík. Nie primárne preto, že starnú, ale preto, že bohatnú. A bohatí ľudia chcú míňať svoje peniaze na to, aby žili zdravšie a dlhšie. Problémom preto vznikne vtedy, ak výdavky budú stúpať, ale hodnota za ne prichádzať nebude.
Publikáciu INESS na tému – Ako sa nebáť rastúcich výdavkov na zdravotníctvo, si môžete stiahnuť tu.
Návrh rozpočtu verejných financií na rok 2019 obsahuje viacero faktorov hodných spoločenskej diskusie. V novej publikácií Šachy s poistencami štátu sme sa sústredili na jeden z nich – kapitolu zdravotníctvo. Ešte konkrétnejšie sa pozrieme na platby zdravotného poistenia za poistencov štátu.
INESS v nej navrhuje:
- Návrat k 4 % sadzbe a jej trvalé dodržiavanie.
- Financovanie rozdielu znížením rastu výdavkov v iných kapitolách a využitím rezerv v kapitole Všeobecná pokladničná správa.
- Zníženie sadzby odvodov ekonomicky aktívnych v budúcnosti.
Publikáciu INESS na tému – Šachy s poistencami štátu, si môžete stiahnuť tu.
V INESS sme pripravili publikáciu, v ktorej analyzujeme publikáciu Európskej komisie (EK) Ageing report 2021. Prepočítali sme ho do roku 2030 a premenili z relatívnych hodnôť na eurové.
V závislosti od naplnenia predpokladov predikujú scenáre EK rozdiely vo výdavkoch oproti základnému scenáru od 310 miliónov eur do 1,96 miliardy v roku 2030.
Kumulatívne rozdiely oproti základnému scenáru za obdobie 2024-2030 sa pohybujú od 4,89 miliardy do 11,11 miliardy eur.
Viac v publikácii Drahá budúcnosť zdravia.
Zdravotníctvo prechádza ťažkým obdobím, ktorého koniec je v nedohľadne. Bude stále ťažšie zlepšovať situáciu čiastkovými zmenami, mikromanažmentom a peňažnými injekciami.
V publikácii Slovenské zdravotníctvo 2023 – 2030: problémy a ich zlepšenia nájdete 36 opatrení rozdelených do 11 oblastí na zmenu. Opatrenia v nej nepopisujeme detailne. Jednotlivým opatreniam sa budeme postupne venovať v nasledujúcich týždňoch, mesiacoch a rokoch. Veríme, že sa nám publikáciou podarí vyvolať debatu aj o kontroverznejších otázkach.
Publikáciu si môžete stiahnuť tu.
Singapurský zdravotný systém je podľa posledného hodnotenia zdravotných systémov Bloombergu najefektívnejším na svete a podľa analytickej skupiny Economist Intelligence Unit dosahuje Singapur v oblasti zdravotníctva druhé najlepšie výsledky na svete. Singapur má zároveň 4. najvyššiu očakávanú dĺžku života pri narodení na svete.
Krajina má zavedený systém zdravotníctva, ktorý sa výrazne odlišuje od systémov v Európe, ale aj USA a krajín Commonwealth-u. Slovenským čitateľom tento systém približujeme v novej publikácii „Prečo je singapurské zdravotníctvo unikátne“.
V publikácii Priestor pre zdravotné pripoistenie na Slovensku od autorky Kataríny Fedorovej analyzujeme slovenskp legislatívu a hľadáme v nej priestor na zdravotné pripoistenie. Ako toto hľadanie dopadlo sa môžete dočítať v publikácii dostupnej tu, alebo skrátene v tlačovej správe.
So zriedkavými chorobami sú nerozlučne späté „Advanced Therapy Medicinal
Products“ (ATMPs). Ide o liečbu založenú na medicínskych produktoch
postavených na jednej z troch možností: génovej terapii, somatobunkovej
terapii a tkaninovom inžinierstve.
ATMPs sa svojím charakterom vymykajú z regulačno-logisticko-ekonomického rámca „bežných“ liekov.
Nová publikácia je určená pre tých, ktorí sa chcú dozvedieť viac o špecifikách ATMPs. Publikácia Výzvy pri liečbe zriedkavých ochorení pomocou ATMPs na Slovensku nemá ambíciu navrhnúť konkrétne regulačné či iné zmeny. Jeho cieľom je posilniť diskusiu odborníkov na túto problematiku a oboznámiť širšiu verejnosť s jej existenciou.
V INESS sme spočítali novelizácie 11 hlavných zdravotníckych zákonov v období 2004-2022. Zistili sme, že v tomto období sa dokopy zmenili až 603-krát.
Ďalšie zistenia sa dočítate v publikácii INESS na tému: Novelizácie v zdravotníctve 2004-2022. Súhrn zistení nájdete v tlačovej správe a v našom podcaste.
Aj verejné zdravotníctvo by malo pracovať s prioritami. Čo má väčšiu prioritu? Finančná alebo geografická dostupnosť? Kvalita alebo kvantita? Čo by malo byť jednoznačne zadarmo a naopak, za čo si je slovenský pacient-poistenec-spotrebiteľ ochotný priplatiť?
V INESS sme sa rozhodli hľadať odpovede na tieto otázky aj prostredníctvom prieskumu. Výsledky a komentáre INESS k nim sú obsahom publikácie, dostupnej ako PDF tu.
Odborné rozhodovanie a ideológia od seba v demokratickom svete nejdú nikdy úplne oddeliť. Ideológia môže byť dôležitým vodítkom pri rozhodovaní pre politikov v situáciách predstavujúcich politické kontroverzie. Navyše, v demokracii je názorové nastavenie politikov do veľkej miery zrkadlom hodnotového nastavenia elektorátu. Vplyv ideológie by však nemal byť neobmedzený.
V novej publikácii Večný súboj ideológie a expertízy sa junior analytik INESS a zároveň študent University of Amsterdam Matej Bárta zamýšľa nad fenoménom ideológie a expertízy v kontexte zdravotníctva.
Existujú nové a účinné lieky, o ktorých ľudia vedia a chcú ich, avšak nachádzanie zdrojov na ich úhradu sa stáva čoraz náročnejším. Relevantnou sa tak stáva diskusia o nových spôsoboch platby za tieto nové lieky. V hradení liekov a terapií sa postupne objavujú nové teoretické prístupy, ktoré sa postupne prenášajú aj do praxe.
Nová publikácia Inovatívne lieky potrebujú inovatívne financovanie predstavuje inovatívne spôsoby úhrad liekov – ale aj problémy, spojené s týmito konceptami.
Publikácia stručne popisuje rolu dát v globálnom zdravotníctve, hlavné výzvy, ktoré v tejto sfére existujú, a v neposlednom rade aj praktiky, ktoré majú potenciál viesť k zlepšeniu situácie s dátami.
Bližší popis publikácie je dostupný tu.
Publikáciu si môžete stiahnuť ako pdf.
Nová publikácia INESS pod názvom Chýbajúci zdravotníci: 21 zlepšení prináša sumarizáciu súčasného stavu, ako aj zamyslenie nad obsahu pojmu „nedostatok“.
Hlavnou časťou je však 21 konkrétnych návrhov na zlepšenie. Sú rozdelené do dvoch skupín. Bližší popis publikácie je dostupný tu.
Publikáciu si môžete stiahnuť ako pdf.
Publikácia Zisk, konkurencia a nárok pacienta – 12x o úlohe a fungovaní zdravotných poisťovní je zbierkou našich 12 starších komentárov. Vyberali sme pre vás také, ktoré komentujú ekonomické fungovanie slovenského zdravotníctva práve z pohľadu (ne)funkčnosti trhových nástrojov. Chceme tak prispieť k posunutiu debaty z 15-ročného prešľapovania na mieste k skutočným otázkam (ne)efektívnosti súčasného trhu zdravotného poistenia.
Publikáciu si môžete stiahnuť ako PDF tu.
Publikácia Reformný reštart v zdravotníctve je výzvou kormidelníkovi zdravotníctva ku zakotveniu systému do jasnej štruktúry síl a vzťahov tak, aby bol pripravený čeliť výzvam nielen dnešným, ale aj výzvam budúcnosti.
V publikácii vyzývame k dotiahnutiu pôvodného zámeru reforiem z rokov 2004-2006: vytvorenie systému manažovanej konkurencie. Ten pracuje s celospoločenskými cieľmi zdravotníctva (široká dostupnosť služieb, univerzálne pokrytie, monopolne stanovená úroveň kvality) ale na ich dosiahnutie využíva nástroje trhu, ako je konkurencia, spotrebiteľské rozhodovanie či decentralizované podnikateľské objavovanie.
Viac v tlačovej správe tu.
Publikácia je dostupná ako PDF tu.
Téma nových a drahých liekov bude v nasledujúcich rokoch na popredných miestach v spoločenskej diskusii. Množstvo zdrojov v zdravotníckom systéme je obmedzené, preto musia existovať kvalitné mechanizmy, ktoré budú tieto obmedzené zdroje rozdeľovať na rôzne liečby.
Nie je možné zabezpečiť voľný bezplatný prístup k akejkoľvek novej liečbe, je však možné spraviť prehľadnejší a predvídateľnejší systém, ušetriť zdroje a použiť ich tam, kde budú mať najväčší prínos pre pacienta.
Liekovú politiku na Slovensku charakterizuje nedodržiavaniu pravidiel, najmä zo strany štátu, veľký spoločenský tlak, ktorý často vedie k nesystémovým politickým zásahom, nedostatok dát o spotrebe liekov, ale aj o účinnosti liečby.
V nasledujúcich rokoch prídu na trh desiatky liekov, ktoré budú stáť státisíce eur na jedného pacienta. Pre nepripravené prostredie to bude znamenať finančnú pohromu, väčšiu neistotu pre pacientov, aj frustráciu pre lekárov.
Tieto témy sú obsahom novej publikácie Zázračné lieky: ako ich zaplatiť a neskrachovať. Môžete si ju voľne stiahnuť ako pdf na stránke iness.sk.
Od 60. rokov 20. storočia neoklasickí ekonómovia legitimizovali reguláciu a kolektivizáciu zdravotníctva pojmom „zlyhanie trhu“. Od tej doby je zdravotníctvo nekriticky používané ako príklad nemožnosti dosiahnuť „ideálny trh“ a symbol nevyhnutnosti štátnych zásahov. Tie majú napraviť zlyhania trhu, ako je najmä informačná asymetria.
Švajčiarsky lekár Marc Fouradoulas, ktorý sa venuje aj ekonomickej teórii zdravotníctva, predniesol na jeseň 2019 na viedenskej konferencii „Rakúska ekonómia v 21. Storočí“ príspevok, v ktorom spochybnil túto ekonomickú doktrínu. Problémom je podľa neho samotný model dokonalej konkurencie. Práve doktrína „zlyhania trhu“ viedla k byrokratizácii všetkých zdravotníckych služieb, k pomalému rigidnému systému, ktorý sa nemôže prispôsobiť potrebám pacienta a stáva sa predmetom zneužívania osobitnými záujmovými skupinami.
Príspevok Marca Fouradoulasa sme preložili do slovenčiny a ponúkame vám ho ako PDF tu.
S cieľom podporiť debatu o kvalitatívnych výsledkoch zdravotníctva vytvoril INESS v roku 2019 nový index nazvaný Zdravie za peniaze. Teraz vám predstavujeme jeho verziu s dátami pre rok 2020.
Spracovali sme v ňom 23 ukazovateľov zo svetových databáz a porovnali 25 rôznych krajín (európski členovia OECD), vrátane Slovenska. V nominálnych výsledkoch najlepšie obstáli bohaté štáty ako štáty Nórsko, Island, Švédsko, Dánsko či Holandsko. Dobré výsledky veľmi bohatých krajín nie sú prekvapením. Preto sme absolútne výsledky prevážili výdavkami na zdravotníctvo, upravenými o mzdy. Takto upravený index berie do úvahy bohatstvo jednotlivých krajín, ale aj rôzne výšky miezd, ktoré sú v zdravotníctve najvýraznejšou nákladovou položkou.
Detailnejší popis indexu nájdete v publikácii na stiahnutie tu. Tlačová správa je zverejnená tu.
Publikácia Koľko stojí ľudský život? obsahuje prierezový pohľad na to, ako ekonómia ráta hodnotu ľudského života a ako sa tieto výpočty aplikujú na ekonomické náklady pandémie COVID19 v niektorých štátoch.
V tomto momente nenájdeme veľké množstvo dôsledných pokusov o vyčíslenie nákladnosti intervencie voči COVID19. Dôvody sú spomínané vyššie – príliš málo informácií o stratených rokoch života, ako aj finančných nákladoch. Prvé lastovičky však už prileteli.
Populárny blog zaoberajúci sa ekonómiou zdravia spravil orientačný prepočet pre USA. Náklad na jeden zachránený rok kvalitného života im vyšiel vo veľmi širokom pásme 75 000 – 2 400 000 dolárov. Na ukazovateľ zachránených rokov zdraví (QALY) sa zamerala aj dánska štúdia inštitútu CEPOS. Spravili dve verzie výpočtu s rôznymi úmrtiami a rôznymi nákladmi ich predchádzania. Na základe toho odhadli, že Dáni platia 350 000 – 1,4 milióna eur za každý zachránený rok kvalitného života.
Dánska štúdia kalkuluje len náklady, ktoré vznikajú úmrtiami. Náklady však vznikajú aj nakazeným, ktorí prežili (pobyt v nemocnici, možné poškodenie orgánov po prekonaní infekcie). Počítajú s nákladmi mortality, ale nie morbidity (chorobnosti).
Preto sa pozrieme aj na slovenský nákladový model. Bol spracovaný pre potreby Úradu verejného zdravotníctva na GDPR posúdenie oprávnenosti zásahov do ľudských práv a autori zo spoločnosti Lewik nám ho poskytli k nahliadnutiu. Tento model ukazuje, aká je ekonomická hodnota zdravia, ktoré epidémia v súčasnom stave zničí. Pri aplikovaní verzie prvého modelu IZP z 18.3. (môžeme ho označiť za „bezzásahový“, vo výpočte ale model nakŕmili optimistickejšou z troch verzií IZP, ktorá predpokladala cca 0,5 milióna nakazených) autori prišli k hodnote 2,7 miliardy eur. Taká by bola hodnota strateného zdravia, ak by mala nákaza relatívne voľný priebeh a nakazilo sa zhruba pol milióna ľudí. Pri aplikácii modelu IZP z 31.3. , teda modelu so započítanými preventívnymi zásahmi, autori prišli k sume 1,08 miliardy eur. Opatreniami z druhej polovice marca sa teda podarilo „ušetriť“ zdravie v celkovej hodnote zhruba 1,6 miliardy eur.
Publikáciu si môžete stiahnuť tu.
INESS bol oslovený Americkou obchodnou komorou na Slovensku (AmCham) pripraviť publikáciu k aktuálnym otázkam slovenského zdravotníctva.
Proces vzniku publikácie zahŕňal konzultácie s takmer troma desiatkami odborníkov. Pod názvom Zdravá budúcnosť mapuje finačnú sitáuciu slovenského zdravotníctva, hlavné problémy jeho aktérov a načrtáva potenciálne scenáre budúcich zmien.
Samotná publikácia momentálne nieje verejne k dispozícii, ale môžete si prečítať 16-stranové zhrnutie tu.
Ignorantia juris non excusat – neznalosť zákona neospravedlňuje. Túto právnu fikciu pozná aj každý laik.
No čo ak sa zákony menia tak rýchlo, že dosiahnuť znalosť zákona a na základe tejto znalosti upraviť svoje konanie, môže byť veľmi nákladné? V publikácii Novelizácie v zdravotníctve: Radšej raz a poriadne? sa dozviete, ktoré z 11 kľúčových zdravotníckych zákonov boli najviac menené a ktoré roky z obdobia 2004-2019 boli plodné na novelizácie.
Publikáciu si môžete stiahnuť tu.
Slovenské zdravotníctvo ročne spotrebuje viac ako 5 miliárd eur. Ako je na tom v porovnaní s inými krajinami a ako by na tom mohlo byť? Relevantných medzinárodných porovnaní je prekvapivo málo, preto sa INESS rozhodol prispieť vytvorením vlastného indexu nazvaného Zdravie za peniaze.
Spracovali sme v ňom 23 ukazovateľov zo svetových databáz a porovnali 26 rôznych krajín (európski členovia OECD – „klubu bohatých“), vrátane Slovenska. V nominálnych výsledkoch obstáli najlepšie štáty Nórsko, Švédsko, Holandsko, Island a Dánsko. Dobré výsledky veľmi bohatých krajín nie sú prekvapením. Preto sme absolútne výsledky prevážili výdavkami na zdravotníctvo, upravenými o mzdy. Takto upravený index berie do úvahy bohatstvo jednotlivých krajín, ale aj rôzne výšky miezd, ktoré sú v zdravotníctve najvýraznejšou nákladovou položkou.
Podľa tejto metodiky sú na čelných miestach Grécko, Taliansko, Španielsko, Island, a Holandsko. Grécko sa na čelo dostalo najmä vďaka bezprecedentnému poklesu výdavkov za posledných 8 rokov, ktorého dopady na výsledky však ukáže až čas. Veľmi solídne výsledky spomedzi východoeurópskych štátov dosiahlo Estónsko (6.) a Slovinsko (7.).
Slovensko sa v hodnotení 26 štátov ocitlo na tretej priečke odspodu, na poslednej priečke skončila Litva. Na nízkych priečkach sa umiestnili aj krajiny ako Švajčiarsko, či Luxembursko. U nich je to spôsobené tým, že vysokú kvalitu majú zaplatenú veľmi vysokými výdavkami. To sa však nedá povedať o východoeurópskych krajinách, ktoré nedosiahli dobré výsledky v nominálnych (nevážených) číslach.
Publikáciu si môžete stiahnuť ako PDF tu.
Vyspelé štáty zažívajú v posledných dekádach epidémiu obezity. Aj na Slovensku narástla miera obezity za posledných 35 rokov na dvojnásobok. Táto situácia vyvoláva tlak na zdravotný systém, ale aj na vznik politických riešení.
Jedným z nich je „daň z cukru“, ktorá sa v posledných rokoch v rôznych formách zjavila vo viacerých štátoch sveta. Aj na Slovensku bola diskusia o dani z cukru, konkrétne v podobe zdanenia sladených nápojov, oživená analýzou IFP.
Sme presvedčení, že diskusia o dani predbieha diskusiu o obezite a spôsoboch čelenia tomuto problému. Preto sme v INESS pripravili novú publikáciu s názvom „Trpká daň z cukru“.
Stiahnuť si ju môžete ako PDF tu. Tlačovú správu s jej zhrnutím nájdete tu.
V nasledujúcom polstoročí by mal podiel výdavkov na zdravotníctvo na ekonomike narásť o 0,9 pb – 2,6 pb HDP, čo je v dnešnom ponímaní približne 0,8-2,4 miliardy eur. Rastúce výdavky sú v médiách, ale aj v odbornej diskusii prezentované ako problém. To je však spôsobené najmä tým, že na tieto výdavky sa pozerá cez optiku verejných výdavkov. Rast výdavkov na zdravotníctvo sám o sebe nemusí byť problém. Vyspelé krajiny smerujú k tomu, aby sa zdravotníctvo stalo jedným z kľúčových sektorov ich ekonomík. Nie primárne preto, že starnú, ale preto, že bohatnú. A bohatí ľudia chcú míňať svoje peniaze na to, aby žili zdravšie a dlhšie. Problémom preto vznikne vtedy, ak výdavky budú stúpať, ale hodnota za ne prichádzať nebude.
Publikáciu INESS na tému – Ako sa nebáť rastúcich výdavkov na zdravotníctvo, si môžete stiahnuť tu.
Návrh rozpočtu verejných financií na rok 2019 obsahuje viacero faktorov hodných spoločenskej diskusie. V novej publikácií Šachy s poistencami štátu sme sa sústredili na jeden z nich – kapitolu zdravotníctvo. Ešte konkrétnejšie sa pozrieme na platby zdravotného poistenia za poistencov štátu.
INESS v nej navrhuje:
- Návrat k 4 % sadzbe a jej trvalé dodržiavanie.
- Financovanie rozdielu znížením rastu výdavkov v iných kapitolách a využitím rezerv v kapitole Všeobecná pokladničná správa.
- Zníženie sadzby odvodov ekonomicky aktívnych v budúcnosti.
Publikáciu INESS na tému – Šachy s poistencami štátu, si môžete stiahnuť tu.