Fungovanie zdravotníctva

Ako sa stratili pravé kiahne

Pravé kiahne boli jednou z najdesivejších chorôb, ktoré ľudstvo poznalo. Dva až tri krát infekčnejšie ako chrípka, za posledných 100 rokov svojej existencie zabili odhadom pol miliardy ľudí. Vírus kiahní dokáže mimo tela v bežných podmienkach prežiť týždne, vo vhodných podmienkach aj mesiace. Smrtnosť kiahní je 30% a aj v prípade prežitia stovky pľuzgierov, ktoré posejú telo, spôsobujú množstvo doživotných komplikácií, vrátane slepoty, či zjazvenia. Pravé kiahne však majú dnes jednu výhodu – neexistujú. V roku 1980 bola táto choroba oficiálne vyhlásená za vyhladenú, hoci ako vynikajúca biologická zbraň stále drieme v laboratóriách niektorých veľmocí.

Už v stredoveku sa ľudia snažili epidémiám kiahní predísť primitívnym očkovaním pomocou vkladania kusov tkaniva z infikovaných ľudí pod kožu či do nosa zdravých. Funkčná vakcína bola otestovaná v roku 1796 – vôbec prvá oficiálna vakcína v histórii. Napriek tomu, v 20. storočí sa vyskytovalo každoročne vo svete okolo pol milióna prípadov nákazy. Problém bol v nesúlade počtu pribúdajúcich detí a počtu vakcinátorov v rozvojovom svete. Jednoducho, deti sa rodili rýchlejšie, ako ich zdravotníci stihli zaočkovať.

V roku 1967 Svetová zdravotnícka organizácia proti kiahňam spustila Zosilnený vyhladzovací program. Jeho pointou bola podľa známeho epidemiológa doktora Brillianta „Skorá detekcia, skorá reakcia!“ V 70. rokoch chodilo 150 000 Brilliantových spolupracovníkov naprieč celou Indiou, ktorá vtedy bola hlavným svetovým ložiskom kiahní. Dom od domu ukazovali fotku chorého dieťaťa . Takto identifikovali jednotlivé lokálne ohniská a cielene ich eliminovali rýchlou vakcináciou.

Grandiózny príklad niečoho, čo ekonómia poznám pod názvom „kolektívna akcia“. Zároveň pritom použili nástroj, ktorý na diaľku zaváňa trhom – finančné odmeny za nahlásenie nakazených. Posledným „voľne“ (mimo laboratórium) nakazeným človekom v histórii sa v roku 1975 stala trojročná Bangladéšanka Rahima. Prípad nezahlásil školený štátny zdravotník, ale jej 8-ročná kamoška Bilkisunnessa, ktorá za tento čin zinkasovala 250 bangladéšskych Taka.

Chcete vedieť viac? Tento text je ukážkou z našej novej knihy Dedičstvo koronakrízy. Podporte jej vznik na Startlabe. O jej obsahu a autoroch sme sa rozprávali vo vlogu/podcaste Na Vŕšku.

blog SME, 28.10.2021