Budúcnosť zdravotníctva

Pripravme sa na svet s menej zdravotníkmi

Nemocnice by chceli ambulantných lekárov zákonom donútiť, aby mali povinné služby v nemocniciach. Špecialisti (nie prekvapujúco) nesúhlasia. Diskusiu o tom, či by bližšie prepojenie ambulantnej a nemocničnej starostlivosti prospelo kvalite, nechám na iných. Táto snaha má v prvom rade pomôcť riešiť nie systémovú kvalitu, ale personálne problémy v malých a stredných nemocniciach. Riešenie je to len pre ne, keďže čo pribudne v nemocniciach, odbudne v ambulanciách.

Zdravotné sestry zase vedú boj o to, akú pozíciu bude mať v systéme zdravotnícky asistent, po novom praktická sestra. Aj tu dajme diskusiu o kvalitatívnom dopade na systém bokom. V Považskej Bystrici sa zase stanuje pred ambulanciou neurológa a predávajú sa časenky pod rukou za 50 eur. Hlavný záporák oboch príbehov je ten istý – nesúlad medzi ponukou a dopytom zdravotného personálu. A to sme ešte len na začiatku. Vďaka vysokému priemernému veku čaká Slovensko v nadchádzajúcich rokoch vlna ich odchodov do dôchodku.

V trhovom systéme by zafungoval jednoduchý mechanizmus. Cena menšieho počtu pracovníkov by stúpla, čo by zvýšilo cenu služby, znížilo záujem zákazníkov o túto službu a zároveň (v dostatočne dlhom období) by viedlo k prílevu nových záujemcov o túto prácu. Typickým príkladom je trh s ITčkármi.

Zdravotníctvo je však do veľkej miery socializovaný systém, kde to takto nefunguje. Na peknú webstránku nemá nikto z nás zákonný nárok, na poskytnutie zdravotnej starostlivosti áno. Mzdy porastú len podľa rozhodnutia politika. Dopyt neklesne, skôr naopak. Vďaka vlne starnutia (a hlavne vlne zomierania) a bohatnutiu Slovákov bude väčší.

Politici budú voličov presviedčať, že majú riešenie. Vezmú viac študentov na univerzity, zastavia odliv absolventov do zahraničia, lekárom a sestrám prihodia dáke euro a rekreačné poukazy, aj keby sa v nemocniciach kúriť nemalo, pustia sem tých pár Ukrajincov, ktorí ešte nie sú v Česku a v Poľsku,  a samozrejme postavia krásne Rázsochy, kde bude radosť vzdelávať sa a pracovať.

Slovenskí politici nie sú ani schopní zostaviť rozpočet pre zdravotníctvo tak, aby sa im už o pár mesiacov nerozsypal (tak, ako im to prakticky všetci predpovedali už v decembri). Odtiaľ záchrana nepríde. On ani žiaden zázračný liek neexistuje. Na Ministerstve zdravotníctva by museli mať čarovnú harfu z Troch veteránov, aby dostatok zdravotníkov vybrnkali, a od druhého veterána nekonečný mešec s dukátmi, aby ich zaplatili.

Na taktické úlohy samozrejme netreba rezignovať. Tými sú napríklad zlepšenie podmienok na pracoviskách (technické aj manažérske), úprava kompetencií (najmä všeobecných lekárov), lepšie možnosti kariérneho rastu, flexibilnejšie úväzky (70 % medikov sú dnes ženy, pri zdravotných sestrách ani nehovoriac) a mnohé ďalšie – niekoľko zaujímavých postrehov je napríklad tu.

No nemenej dôležité je aj strategické hľadisko. Aj po splnení „taktických úloh“ (kto ich splní?) a priliatí miliárd eur do systému sa nožnice medzi ponukou a dopytom v nasledujúcich 10-20 rokoch zásadne roztvoria. Kým ministri zdravotníctva tejto vlády budú dávno odviati časom, mnohí z čitateľov tohto článku začnú do zdravotného systému čoraz intenzívnejšie nakúkať.

Situácia pre dnešných politikov totálne nezaujímavá, ale pre jadro obyvateľov kľúčová. Ako zlepšiť svet, kde bude podstatne menšia ponuka zdravotníkov, než by dopyt chcel?

  • Určiť nárok. Najobohratejšia pesnička v slovenskom zdravotníctve. Všetci by chceli zadefinovať, že čo presne to verejné zdravotníctvo má dodávať zadarmo, ale nikomu sa to zatiaľ nepodarilo. Verejne vyhlásiť, že na toto z poistenia nárok máte a na toto už nie, si vyžaduje sociopata, alebo politického samovraha. Ale tento deficit definície bude čoraz citeľnejší. S postupujúcim pokrokom sa bude rozširovať škála funkčných riešení diagnóz. Od hrubých a lacných až po špičkové a super-drahé. Ak nebude určený nárok v súlade so zdrojmi, chaos sa bude prehlbovať. Aby niekto dostal špičkovú starostlivosť, ušetrí sa na niekom inom aj v základných veciach. Deje sa to dnes a bez definície nároku toho bude viac.
  • Plánovať si zdravie. Ako si dnes plánujeme kariéru, či osobné financie, budeme si plánovať aj zdravie. Rozhodnutia fajčiť, nehýbať sa, či nezaujímať sa o preventívne prehliadky bude mať väčšie dopady na vašu peňaženku.
  • Šetriť si. Socializovaný zdravotný systém dokáže aj pri dobrom spravovaní zabezpečiť len obmedzené množstvo služieb v obmedzenej kvalite. Samoplatcov pribudne.
  • Formalizovať v systéme platby. Zdravotná starostlivosť je luxusný statok (ekonomický terminus technicus – jeho príjmová elasticita je vyššia ako 1), nemá klesajúci medzný úžitok (nie každý chce ďalšie auto, ale každý chce ďalší deň zdravého života) a bude tvoriť čoraz väčší diel nášho spotrebného koša. V priebežnom systéme zdravotného poistenia je konflikt medzi platcami (pracujúci) a poberateľmi (dôchodcovia) a ten bude narastať. Peniaze spotrebiteľov si cestu do systému nájdu, buď cez pokútne 50-eurovky ako v Považskej Bystrici, alebo oficiálne.
  • Nakupovať výhodne. A to aj v zahraničí. „Západniari“ dnes bežne lietajú do Maďarska, Poľska, či Thajska za zákrokmi. Vrátane Britov, pokrytých NHS. Tento trend sa bohatnutím rozširuje aj ku nám. Už dnes dôchodcovia z Martina cestujú za lacnejšími novými zubami na Ukrajinu. Dá sa využiť dvoma spôsobmi – ušetriť domácemu systému využívaním lacnejšieho zahraničia, alebo naopak otvorením sa zahraničným klientom, ktorí potiahnu služby aj pre domácich. Nemusíme sa porovnávať len s Thajskom, v Nemecku ročne poskytnú starostlivosť v hodnote miliardy eur viac ako 115 000 pricestovaným klientom, v rebríčkoch sa začína objavovať aj Česká republika.
  • Zvýšiť zainteresovanosť pacienta. Dnes pre pacienta prakticky neexistuje iná motivačná väzba znižovať spotrebu, ako jeho nechuť ku konzumácií zdravotných služieb. „Zajacovky“ (20-korunové poplatky) boli extrémne nepopulárne, ale efektívne. Systémovejšie opatrenie je zapracovať motivácie priamo do poistného systému, napríklad formou bonusov/malusov.
  • Šetriť vzácny (a teda drahý) čas zdravotníkov. Nejde len o papiere, ale najmä o kompetencie. Trh prinesie riešenia, ako zjednodušiť a zautomatizovať niektoré činnosti, otázne je, či ich rigidný systém dokáže prijať. Do tejto kategórie patrí aj implementácia moderných technológií, ktoré umožňujú sledovať, či vyšetrovať pacienta v domácom prostredí.
  • Prijať zahraničných zdravotníkov. Dnes sa naťahujeme o Ukrajincov. Ale o 20 rokov budú mať navrch tí, ktorí dokážu zapracovať indických doktorov alebo filipínske sestry.

Denník N, 24.5.2019