Plnou parou vzad
Konanie nového ministerstva zdravotníctva je zatiaľ jedným veľkým sklamaním. Návrat nekonečnej témy ziskov, snaha nasmerovať systém k jednej zdravotnej poisťovni, ďalšie bezpodmienečné oddlžovanie nemocníc a dokonca aj záchrana štátnej zdravotnej poisťovne. Nárok sa nehýbe, o štandardoch nepočuť, kvalitatívne ukazovatele kde nič, tu nič. Najnovšia zmena v zákone o zdravotných poisťovniach je definitívnou ranou nádejám, že sa táto vláda pokúsi o nápravu systému.
Slovenské zdravotníctvo dlhodobo trpí syndrómom rozdvojenia. Realita v podobe zákonov a procesov je nastavená tak, že štát má určiť rámec (nárok, štandardy, minimálnu sieť a z toho vyplývajúcu dostupnosť, kvalitatívne ukazovatele). Následne zdravotné poisťovne nakúpia na trhu zdravotné služby tak, aby tento rámec naplnili. Je to to zľudovelé „štát má kormidlovať, nie veslovať“.
Politický svet fikcie je ale taký, že politici a im podriadení úradníci sa nevedia zbaviť dojmu, že nemanažujú len rámec, ale aj všetkých hráčov v ňom. Že rozhodujú o tom, kto má koľko čoho a za koľko nakúpiť. Následne si kreslia plány a kolónky v rozpočtoch, ktoré napĺňajú fiktívnymi číslami. Všeobecným toľko, špecialistom hentoľko, na lieky dáme tak veľa a na výnimky zase toľko… Lenže v skutočnosti o tom rozhodujú len minimálne a to ich strašne štve.
Aktuálna zmena v zákone v princípe poisťovniam hovorí, na čo presne majú minúť peniaze. Je doslova a do písmena centrálnym plánovaním. Je to ako keby Ministerstvo hospodárstva automobilkám nariadilo, za koľko miliónov majú nakúpiť volanty a koľko majú minúť na firemnú kantínu.
Prečo je to krok plnou parou vzad? Nemalo by mať ministerstvo páky na mikromanažment? Veď aj Pellegrini s ministerkou Kalavskou utekali nakúpiť toaletný papier (pardon, „hygienické balíčky“), keď bolo treba. Dôvodov, prečo je to mimoriadne zlé rozhodnutie, je viacero.
Po prvé, tvorba cien nebude prebiehať tvrdým vyjednávaním medzi poskytovateľmi a poisťovňami. Tvrdé vyjednávanie znamená, že poistenec dostane čo najviac zdravotnej starostlivosti za čo najlepšiu cenu. Po novom stúpne úloha lobistov, ktorí na chodbách ministerstva budú vybavovať „smerovanie financií“. Ministerstvo otvorene vraví, že spraví capa záhradníkom: „Poskytovatelia budú priamo rokovať o tom, akým spôsobom by mali byť členené výdavky, ktoré sú v zdravotníctve.”
Po druhé, poisťovne nemajú rovnaké kmene. Ich poistenci majú rôzny vek, sociálne zaradenie aj choroby. Preto aj rozdelenie financií nie je úplne identické.
Po tretie, štát je v konflikte záujmov. Chce rozhodovať o toku financií a zároveň je veľkým poskytovateľom. Čo mu bude brániť, aby poisťovniam prikázal nasmerovať viac zdrojov napríklad do svojich neefektívnych nemocníc, na úkor ostatných?
Po tretie, aj keď to niektorí strašne neradi počujú, zdravotníctvo je sektor ako každý iný. Ako IT, alebo automotive. Produkuje statky a služby, aby uspokojil zákazníkov – pacientov. Neexistuje bohom zvestovaná ideálna štruktúra výdavkov. Musí sa priebežne objavovať v konkurenčnom procese. Mali by mať všeobecní lekári zo spoločného koláča 500 miliónov, alebo 600? Na úkor liekov, alebo špecialistov? Na toto neexistuje univerzálna odpoveď, nedá sa vypočítať, odpoveď treba objaviť.
Doterajší systém nefungoval dobre. Ale nefungoval dobre nie preto, že by Ministerstvu chýbalo viac právomocí. Práve naopak. Štát nikdy neprestal úplne veslovať, napríklad prostredníctvom svojich nemocníc, ktorým zabezpečil špeciálne postavenie (napríklad možnosť neplatiť odvody…) a prostredníctvom svojej poisťovne, v ktorej premiérovi vždy musia poslušne zodvihnúť telefón, ako sme sa v minulosti všetci presvedčili na vlastné oči. No štát zanedbal svoju kormidelnícku úlohu. Poisťovne nakupujú starostlivosť, ale nemajú žiaden poriadny rámec, ktorý by touto starostlivosťou napĺňali. Nárok, dostupnosť, kvalitatívne ukazovatele, komfort pacienta – nič nie je poriadne zadefinované. Úrad pre dozor nad zdravotnou starostlivosťou, ktorý mal byť pôvodne základným pilierom zdravotníctva a garantom kvality, je druhotriednou inštitúciou, ktorá nemá čo kontrolovať.
Aj tento zákon je súčasťou križiackej výpravy proti súkromným poisťovniam. Výsledkom bude zdravotníctvo čoraz viac ponorené do chaosu úradníckeho plánovania, mocenských vzťahov a prázdnych deklarácií.
Všetky tie reči o ziskoch, spravodlivosti, smerovaní na pacienta si môžeme odpustiť. Stačí zadefinovať, čo majú poisťovne z verejného zdravotného poistenia svojim klientom splniť a následne to skontrolovať. Jednoduché, nie?
Zdravotnícke noviny december 2020
