Ešte to nám chýbalo

Americký ekonóm Thomas Sowell kedysi povedal, že politici sa nesnažia vyriešiť naše problémy – snažia sa vyriešiť svoje problémy. Ich problém číslo jedna je byť zvolený a problém číslo dva byť znovuzvolený. Problém číslo tri, nech je to čokoľvek, je ďaleko za týmito dvoma.

Preto keď sa zjaví nejaké politické „riešenie“, pozerám sa na to Sowellovou optikou. Tak tu aktuálne máme „Návrh koncepcie zriadenia štátnej distribučnej spoločnosti na dodávanie liekov…“ a tak ďalej a tak ďalej (tieto legislatívne názvy sú týraním papiera). Ministerstvo zdravotníctva sa týmto údajne snaží riešiť akýsi kostrbato zadefinovaný problém distribúcie liekov.

Ten zhruba spočíva v tom, že štátna VšZP a štátne nemocnice nakupujú lieky cez súkromných distribútorov a… to je celé. Dokonca chýba aj povinná formulka o „neprimeraných ziskoch“ súkromníkov, pretože trh distribúcie je silne zregulovaný a tak samotný materiál konštatuje, že aj výsledkom regulácie je hrubá marža na trhu distribúcie na úrovni 3 – 3,5 %. Sekundárnym dôvodom má byť fakt, že VšZP ťahá so sebou kamennú guľu verejného obstarávania a preto má problémy s centrálnym nákupom liekov. To totižto znamená napríklad povinné zverejňovanie vysúťažených cien liekov, ktoré výrobcovia nemajú radi, lebo im kvôli medzinárodnému referencovaniu znižuje cenu naprieč trhmi. A kto si chce kvôli Slovensku kaziť pozíciu na nejakom 10-krát väčšom trhu? Možno by stačilo upraviť zákon o verejnom obstarávaní (alebo rovno sprivatizovať VšZP a zbaviť sa toho trápenia), ale založenie distribučky prišlo niekomu ako lepší nápad.

Tretím dôvodom na založenie štátnej distribučky je zabezpečenie nákupu a distribúcie komodít v kritických situáciách. Tento vtip je dobrý, spomínate si na obstarávanie ochranných prostriedkov na začiatku pandémie? Aj predavačky v potravinách mali respirátory skôr, než zdravotníci.  

Základ argumentácie zo zverejneného materiálu môžeme zhrnúť do jednoduchého „keď to robí súkromník, prečo by to nerobil aj štát.“ Ozaj, prečo nie? Text koncepcie si odpovedá sám, aj keď si to jeho autori asi neuvedomili. Citujem: „Na veľkodistribúciu liekov sú dnes kladené vysoké nároky, a to najmä na kvalitu a bezpečnosť skladovania a vysoký stupeň automatizácie.“ Áno, je to činnosť náročná na manažment, kapitál, know how a na konkurenčný tlak. V silne regulovanom prostredí so značne limitovanými maržami. Presne všetky atribúty, ktoré štátom riadené spoločnosti nespĺňajú.

Ako by vlastne chcelo Ministerstvo na zelenej lúke postaviť niečo, čo sa inde dlhé roky kulo vo vyhni trhového súperenia? „Navrhujeme využitie logisticko-distribučných kapacít vlastnených štátnou akciovou spoločnosťou Slovenská pošta a.s.“ Áno, čítate správne. Podnik, ktorý je symbolom neefektivity štátnych podnikov (a obzvlášť teraz v predvianočnom čase môžeme zapochybovať, či pobočky Pošty nie sú samotnou bránou logistického Pekla) a ktorý mal byť už dávno sprivatizovaný, sa má stať chrbtovou kosťou štátnej distribučnej spoločnosti.

Tieto dva štátne podniky potom spoločne majú pomôcť tretiemu (VšZP) s obstarávaním liekov. Jeden štátny podnik má problémy, tak vytvoríme ďalší štátny podnik, prilepíme k nemu iný štátny podnik a všetko spolu to bude fungovať dokonale. Problém, ktorý neexistuje, sa podarilo vyriešiť.

V skutočnosti sa podarilo vyriešiť nie spoločenský, ale politický problém. VšZP je pred bránou nútenej správy, alebo ďalšej stomiliónovej injekcie z našich daní. Politici utŕžili strašnú hanbu počas pandémie za (ne)obstaranie ochranných prostriedkov a za zmätky pri obstarávaní vakcín. Čo ukázať voličom? Ukážeme im, ako na tom usilovne pracujeme a ešte ako bonus vytvoríme pár teplých miestečiek v novej štátnej inštitúcii. Uverí volič takémuto riešeniu, alebo si povie „to nám ešte chýbalo“ ?

Zdravotnícke noviny, 13.1.2022