Budúcnosť zdravotníctva

Lieky na splátky

„Splátkový“ alebo „amortizačný“ model. Už z názvu vyplýva, že tento model umožňuje pacientom (respektíve platcom, napr. poisťovniam) rozložiť platbu za drahú liečbu na určité časové obdobie, miesto jednorazovej platby vopred.

V minulom blogu sme písali o potrebe platiť za hodnotu liekov, nie za kusy. V tomto blogu sa pozrieme na prvý z inovatívnych spôsobov platby za lieky – splátkový model.

„Splátkový“ alebo „amortizačný“ model. Už z názvu vyplýva, že tento model umožňuje pacientom (respektíve platcom, napr. poisťovniam) rozložiť platbu za drahú liečbu na určité časové obdobie, miesto jednorazovej platby vopred.

Tento model môže byť kombinovaný s performance-based zmluvami, ktoré sme spomenuli v minulom blogu. Liek môže byť nakúpený na splátky, ale zároveň jeho hradenie zo strany kupujúceho bude podmienené istými finančnými a/alebo zdravotnými kritériami. Jednu verziu takéhoto „mixu“ vo svojej štúdii popisuje tím okolo ekonóma Richarda Edlina. Splátkový model kombinujú s value-based modelom na základe zdravotných výsledkov. Okrem zmiernenia hotovostného šoku spôsobeného nákupom drahého lieku tak zmierňujú aj finančné riziko spojené s neistotou prínosu konkrétneho inovatívneho lieku.

Edlin a jeho kolegovia vychádzajú z premisy, že inovatívne lieky sú lieky, ku ktorým máme obmedzené množstvo dát. Z toho vyplýva, že si nemôžeme byť istí ohľadom skutočných benefitov, ktoré nám nasadenie lieku prinesie. Pri v súčasnosti zaužívanom modeli „pay-per-pill“ (platba za pilulku, supermarketový model) sa riziko v momente predaja liekov presúva z výrobcu na kupujúceho. Zvýšená miera neistoty však môže pôsobiť ako bariéra k trhovému prijatiu lieku, alebo naopak môže viesť k neadekvátnym nákladom pre kupujúceho.

Edlinov model sa pokúša tento problém riešiť. V štúdii z roku 2014 predstavujú tzv. „stratégiu úhrady technológií na lízing“ („technology leasing reimbursement strategy“ – TLRS), pri aplikácii ktorej sa riziko zdieľa medzi výrobcom a kupujúcim. Ak liek pri určitej cene prejde posúdením nákladovej efektívnosti, jeho cena je rozložená na obdobie, počas ktorého sa očakáva, že pacient z lieku bude benefitovať. Ak liek nenaplní vopred určené kritériá efektívnosti, platby sa zastavia. Ak naopak liek bude účinnejší, než sa pôvodne predpokladalo, výrobca zaň dostane zaplatené viac.

Ak by napríklad cena lieku na základe posúdenia nákladovej efektívnosti bola nastavená na 200 000 €, a predpokladá sa priemerná doba prežitia 10 rokov bez relapsu, cena jedného „zdravého roku“ je 20 000 €. Túto sumu by platca platil raz ročne. Ak by k relapsu prišlo skôr než po 10 rokoch, platby by sa zastavili. Ak by, naopak, pacient ostal zdravý aj po horizonte 10 rokov, naďalej by platca platil ročnú „splátku“ 20 000 € až do určitého zmluvného momentu. Týmto spôsobom sa prepája liečba a zdravie pacienta a chráni sa rozpočet pred neefektívnymi výdavkami.

Vedľajším benefitom takéhoto modelu je v niektorých poistných systémoch aj zdieľanie nákladov medzi platcami, najmä pri jednorazovej liečbe. Napríklad v slovenskej realite poisťovňa jednorazovo uhradí drahú liečbu, pacient po roku môže poisťovňu zmeniť, no náklad ostal v tej pôvodnej. V prípade „splátkového“ modelu by pacient do novej poisťovne prišiel aj s časťou nákladov. Môžeme zmieniť aj menšie politické riziko takéhoto modelu. V prípade výkonnostných MEA (s kompletnou platbou vopred a následným rabatom v prípade zlého výsledku) sa stáva, že napriek horším výsledkom liek na trhu ostane kvôli tlaku pacientov, alebo pre neschopnosť regulátora spraviť spätné vyhodnotenie. Pokiaľ sú platby priamo podmienené výsledkom, toto riziko sa znižuje.

Konkrétnym príkladom splátkového modelu je ponuka spoločnosti Bluebird predávať génovú terapiu Zynteglo (určenú na liečbu zriedkavého ochorenia krvi) na 5 splátok. Okrem úvodnej splátky by podmienkou ďalších 4 splátok bolo, či sa pacient zaobíde bez transfúzií (ktoré sú štandardnou liečbou). S celkovou cenovkou skoro 1,8 milióna eur sa Zynteglu nepodarilo preraziť na trhu v EÚ (nemecká hranica bola 630 000 eur), čo spoločnosť Bluebird priviedlo až k finančným problémom. V máji 2022 však Zynteglu dal zelenú americký ICER (Inštitút na hodnotenie farmakoekonomickej efektívnosti), aj vďaka prihliadnutiu na splátkový model. Terapia tam však ešte čaká na finálny verdikt FDA. Britský NICE (Národný ústav pre klinickú excelenciu, posudzujúci efektívnosť liekov v UK) Zynteglo v roku 2021 odmietol pre nedostatočné preukázanie klinických efektov a vysokú cenu. V rôznej fáze nasadenia sú podobné podmienené splátkové schémy, napríklad pri génovej terapii Luxturna na zvrátenie genetického poškodenia zraku (s cenou skoro 900 000 dolárov), kedy by k prehodnoteniu kvality zraku malo prísť po 30 dňoch a potom po 3 rokoch.

Martin Vlachynský a Matej Bárta

Téme nových spôsobom platenia za lieky sa venujeme v novej publikácii Inovatívne lieky potrebujú inovatívne financovanie.

blog SME, 31.8.2022

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *