A sme tam, kde sme boli
Z volebných programov mi bolo jasné, že ani „nových“ politikov neprestane mátať vízia úplného monopolu štátnej zdravotnej poisťovne. Ale dúfal som, že v súčasnej situácii to pre nich nebude priorita a budú riešiť užitočnejšie veci. Nanešťastie, mýlil som sa – pustili sa do toho zhurta.
Aktuálny návrh zadotovať Všeobecnú zdravotnú poisťovňu 300 miliónmi eur je z pohľadu politikov spojenie príjemného s užitočným. Po záchrane štátnych nemocníc sa zachráni aj štátna poisťovňa a zároveň sa nechajú vykrvácať tie súkromné. A ešte si to samé zaplatia – respektíve zaplatia to ich poistenci. Paradoxne sa to deje v časoch, keď exodus poistencov zo štátnej poisťovne sumárne prekročil pol milióna ľudí a tento rok s úbytok s veľkou pravdepodobnosťou opäť zopakuje.
Minister sa snaží argumentovať tým, že štátna poisťovňa zabezpečuje starostlivosť „bez ohľadu na to, čo to stojí.“ Nevšimol som si, že by to podporil relevantnými číslami. Samozrejme ani nemal akými, keďže kvalitu ministerstvo nemeria. Ak mám použiť nejaké „pomocné premenné“ v roku 2018 (posledný údaj, ktorý som vypátral) všetky tri poisťovne schválili s odchýlkou desatín percenta zhodne 85% žiadostí o výnimku. Zazmluvnenosť poskytovateľov je prakticky rovnaká. Čakacie doby sú kratšie skôr v súkromných poisťovniach.
Áno, spomínam si, ako pred pár mesiacmi jeden zástupca štátnej poisťovne s neskrývanou hrdosťou prehlásil, že lekári posielajú všetkých hemofilikov do VšZP. Nespomínal ale nič o tom, že by vďaka tomu mali títo pacient iné, nebodaj lepšie lieky, či prístup ku špičkovejším lekárom. Dôvod odporúčania tak pravedpodobne mal podobu vyšších platieb poskytovateľom. To sa volá neefektivita, nie kvalita. Poisťovne nemajú platiť kto si o koľko povie, ale majú tvrdo vyjednávať. Aj s tetou Ankou keď treba. Neefektivitou je aj to, že štátna poisťovňa s necelými 3 miliónmi poistencov má 2000 zamestnancov, kým dve súkromné s 2,2 miliónmi klientov majú spolu sotva tisíc zamestnancov. Je tá prezamestnanosť aspoň cítiť v kvalite klientskych služieb? Zrýchľujúci sa odliv poistencov svedčí, že asi skôr nie.
Toto všetko prispieva k tomu, že štátna poisťovňa má trvalé finančné suchoty. Po 112 miliónovej sekere z roku 2016 to tento rok vyzerá na mínus v ráde viac ako 50 miliónov eur. Áno, nemalá časť tých strát je spôsobená koronakrízou a pokladnice dvoch súkromných poisťovní tiež neprekypujú peniazmi. Ale za tento pokles môže v prvom rade dlhoročná politika štátu voči platbám za svojich poistencov. Množstvo zamestnaných poistencov sa zo dňa na deň vďaka OČR, karanténe, či prepusteniu z práce stalo poistencami štátu. Ich zdravotné potreby zázračne nezmizli, no ich príspevok do poistného systému zo dňa na deň klesol na nulu. Po novom totiž štát za svojich poistencov platí jednu spoločnú sumu, bez ohľadu na to, koľko ich je.
Miesto toho, aby štát dofinancoval všetkých štátnych poistencov, rozhodol sa dofinancovať len „štátnych v štátnej“. Peniaze, ktoré ušetril (aj) na platbách za svojich poistencov do poisťovní vezme a naleje ich do svojej poisťovne. A ešte k tomu prehlási, že súkromným dal tú istú možnosť, výmenou za podiel na vlastníctve. Ponúkol im vyvlastnenie časti majetku, ktoré by zaplatili ich vlastní poistenci. Prefíkané.
Toto všetko sa deje v čase, keď krajina zažíva veľkú hospodársku krízu a verejné financie dosiahli rekordný mínus. Robí to vláda, ktorá mala na začiatku plno rečí o tom, ako nebude diskriminovať podľa vlastníctva a bude sa pozerať na kvalitu. Aké zlepšenie prinesie tých 300 miliónov eur kardiakom, onkologickým pacientom, diabetikom? Aká „kvalita“ sa za ne kupuje?
Je na čase sa prestať hrať na poistencov štátu a zamestnaných poistencov. Každý poistenec by mal mať jednotnú sumu ročného poistenia, napríklad 1200 eur ročne. Kto zarába málo, alebo nič, za toho to doplatí štát. Kto zarába viac, odvedie prebytok ako „solidárnu daň.“ Štátna poisťovňa je aktívum, ktoré krvácaním svojho poistného kmeňa dlhodobo stráca na hodnote. Treba ju rozdeliť a predať. Vznikol by konkurenčný trh so štyrmi poisťovňami a získané zdroje by sa dali v zdravotníctve využiť oveľa rozumnejšie.
Zdravotnícke noviny