Nemocnica ako továreň, železnica ako developer
Radi sa porovnávame s inými ekonomikami sveta a hľadáme zdroj rozdielov. Majú lacnejšie energie? Nižšie dane? Lepšie univerzity? Disciplinovanejších zamestnancov a nižšie mzdy? Či nebodaj lepších politikov?!
Neraz platí, že takéto jednoduché vysvetlenie nestačí. Rozdiel je často v tom, že v iných častiach sveta robia veci jendoducho – úplne inak. Ukážme si to na dvoch príkladoch.
Prvým sú nemocnice. Isto ste postrehli prebiehajúcu bitku názorov o audite štátnych nemocníc a ich (ne)produktivite. Verejné, súkromné, podfinancované či preplatené – no chýba nám porovnanie s úplne iným dogmatickým prístupom.
Čínske nemocnice sú postavené na princípe päťminútovej konzultácie. Krátkosť konzultácie nie je v Číne symptóm podfinancovania, ale architektonická voľba. Systém je rýchly práve preto, lebo si môže dovoliť byť plytký — a plytký môže byť preto, lebo je rýchly.
Nemocnica funguje ako jedno miesto pre všetko: okrem lôžok poskytuje vyšetrenie u špecialistov, laboratóriá, zobrazovacie vyšetrenia, aj lekáreň pod jednou strechou. Pacient sa nehýbe medzi inštitúciami; systém je postavený okolo neho. Praktický lekár slúži v komunite chronickým pacientom a akútni pacienti smerujú rovno do nemocnice. Čakacie doby sú minimálne a pacient dostane kompletnú batériu vyšetrení v jednej návšteve, ako na pohyblivom páse v továrni. Pri všetkom sa platí spoluúčasť, ale pacient má pozíciu klienta. Lekár má okamžitú spätnú väzbu, pretože jeho pacient je o hodinu nazad v ordinácii aj s výsledkami. Podobne fungujú nemocnice aj v Malajzii, či ďalších ázijských štátoch.
Druhým príkladom sú japonské železnice. Sú kvalitné, extrémne husté, ziskové a vlastnia ich desiatky súkromných spoločností. Prečo uspeli, kým v Európe (väčšinou štátne) železnice potrebujú neustále dotácie a pokusy o privatizáciu dopadli rozpačito? Zásadný rozdiel je prekvapivo v developmente. Liberálne stavebné zákony umožňujú investorovi okrem stanice a koľají postaviť v okolí byty, nemocnice, obchody či kiná. Investor tým zachytí časť pozitívnych externalít v podobe zvýšenej hodnoty územia a zo stratovej investície do drahých koľajníc sa stane zisková.
Nemá zmysel doslovne kopírovať skúsenosti z krajín s dramaticky odlišnou kultúrou a históriou. No občasný náhľad do iného sveta nám pomáha rozšíriť vlastné hranice vnímania hranice akejkoľvek reformnej zmeny.
