Budúcnosť zdravotníctva

Menej zdravotníkov na viac práce

Čakali ste v posledných rokoch u lekára dlhšie, než by ste chceli? Pohyboval sa čas medzi vašim rozhodnutím pre operáciu a samotným vykonaním zákroku v ráde mesiacov? Alebo ste skrátka počas vašej interakcie so zdravotným systémom mali pocit, že vám personál venuje menej času, než by mal? Ak ste aspoň raz odpovedali „áno,“ zažili ste na vlastnej koži nástup jedného z najakútnejších problémov, ktorému Slovenské zdravotníctvo čelí. Tým problémom je dostupnosť – respektíve nedostupnosť – zdravotnej starostlivosti. V súčasnosti problémy vytryskujú na povrch len pri niektorých špecializáciách. Avšak ostane to tak?

V Inštitúte ekonomických a spoločenských analýz (INESS) sme na túto tému pripravili publikáciu s názvom 2030: menej zdravotníkov, viac chorých, v ktorej problematiku skúmame bližšie. V prvom kroku sme na základe existujúcich dát pripravili prognózu počtu lekárov a zdravotných sestier do roku 2030. Za cieľom zachytiť čo najväčšiu časť možnej reality a kompenzovať nedokonalosti v dátach sme pripravili pre obe povolania tri scenáre – optimistický, neutrálny a pesimistický. Následne sme sa pozreli na implikácie výsledkov v kontexte demografickej zmeny.

Viac lekárov, ale nižšia dostupnosť starostlivosti

Graf 1: Scenáre vývoja počtu lekárov na Slovensku do roku 2030

Na základe použitých dát model predpovedá, že aj v pesimistickom scenári budeme mať v roku 2030 v systéme viac lekárov, ako v roku 2021. Konkrétne by išlo o nárast o približne 500 lekárov, teda o 2,6 %. V neutrálnom scenári by už počet lekárov stúpol o necelých 1600, teda 7,9 %. A v tom najlepšom – optimistickom – scenári by lekárov bolo viac o takmer 3000, čo znamená nárast o 14,1 %.

Len na základe ponuky však nie je možné robiť závery o dostupnosti, je potrebné zohľadniť aj dopyt. Ten bude v najbližších rokoch na Slovensku formovaný predovšetkým demografickou zmenou. Veľkosť populácie sa síce do roku 2030 výrazne nezmení, meniť sa však bude jej štruktúra. Čoraz väčší podiel na populácií budú mať ľudia vo vyššom veku: napríklad skupina osôb vo veku 70 rokov a viac, ktorá v roku 2021 predstavovala približne 11 % populácie, bude v roku 2030 predstavovať už 15,5 %. Počet jednotlivcov spadajúcich do tejto skupiny sa totiž z necelých 607-tisíc zvýši na viac ako 850-tisíc osôb.

Viac starých ľudí v populácií znamená vyšší dopyt po zdravotnej starostlivosti. Čitateľ pravdepodobne nájde anekdotické dôkazy potvrdzujúce toto tvrdenie aj vo svojom živote. Ak sa rozhliadneme okolo seba v čakárni pred náhodne vybranou ambulanciou, uvidíme prevažne starších ľudí. Často však do tej ambulancie ani nemusíme ísť – vidíme totiž, že naši rodičia a starí rodičia spravidla potrebujú viac starostlivosti ako my. Vedecky sa na dopady tohto fenoménu vo svojej štúdií pozreli napríklad vedci Alemayehu a Warner. Podľa ich analýzy vzniká až približne polovica z celkových nákladov, ktoré jednotlivec zdravotnému systému počas svojho života vytvorí, v období od 65. narodenín.

Počet lekárov teda bude stúpať, ale stúpať bude aj dopyt po zdravotnej starostlivosti. Pri pohľade na počet jednotlivcov vo veku 70+ pripadajúcich na jedného lekára vidíme, že bez systematických zmien ponuka dopytu stíhať nebude:

Graf 2: Podiel ľudí 70+ na jedného lekára

Aj v tom najlepšom z pripravených scenárov totiž bude v roku 2030 na jedného lekára pripadať viac osôb vo veku 70+, ako v roku 2021 – v optimistickom scenári očakávame nárast o približne 23 %. Neutrálny scenár už predpokladá nárast o jednu tretinu (33 %), a v pesimistickom scenári ide dokonca až o 40 % nárast. V každom zo scenárov tak lekár bude musieť v priemere vykonať viac práce napriek tomu, že celkový počet lekárov bude vyšší. Dôsledkom bude nižšia dostupnosť zdravotnej starostlivosti – dlhšie čakacie doby a menej času, ktorý bude lekár môcť pacientovi venovať.

Situácia so zdravotnými sestrami bude ešte horšia

Rovnaký postup ako v prípade lekárov sme aplikovali v prípade zdravotných sestier. Najprv sme sa pozreli na vývoj ich počtu do roku 2030:

Graf 3: Scenáre vývoju počtu sestier na Slovensku do roku 2030

Ani jeden zo scenárov nepredpokladá nárast počtu zdravotných sestier, rozdiely sú len v miere poklesu. V tom najlepšom z namodelovaných svetov by sme v roku 2030 mali o približne 1600 zdravotných sestier menej ako v roku 2021, teda o približne 5 %. V neutrálnom scenári by sme prišli o približne 2200 sestier, čo by predstavovalo pokles o viac ako 7 %. A v tom najhoršom – pesimistickom – scenári by Slovenské zdravotníctvo bolo chudobnejšie o takmer 3600 zdravotných sestier, čo by znamenalo pokles o takmer 12 %.

Pochopiteľne, pokles v absolútnych číslach zdravotných sestier (nižšia ponuka) v kombinácií so starnutím populácie (vyšší dopyt) vyústi do ešte výraznejšieho poklesu dostupnosti starostlivosti než v prípade lekárov:

Graf 4: Podiel ľudí 70+ na jednu zdravotnú sestru

V optimistickom scenári by sa počet osôb vo veku 70+ na jednu zdravotnú sestru zvýšil o 53 %. V neutrálnom scenári by už išlo o 58 %, a v pesimistickom scenári by sme boli svedkami nárastu o závratných 63 %. Aj v prípade zdravotných sestier tak vznikne situácia, kedy budú sestry môcť pacientom v priemere venovať menej času. V konečnom dôsledku tak môžeme očakávať nižšiu úroveň a dostupnosť zdravotnej starostlivosti. Tento pokles však môže byť čiastočne zmiernený zdravotníckymi asistentami, ktorých sme do modelov nezahrnuli.

Potrebujeme zmenu

Pokles reálnej dostupnosti zdravotnej starostlivosti teda bude naozaj značný. Ak nedôjde k systémovej zmene (resp. zmenám), budeme v tom lepšom prípade čakať u lekára výrazne dlhšie. V tom horšom prípade čakať nebudeme vôbec – nebude totiž možné ani sa k špecialistovi objednať. Čo s tým však vieme spraviť?

Na túto tému sme v INESS pripravili publikáciu Chýbajúci zdravotníci: 21 zlepšení, v ktorej sa téme a riešeniam venujeme hlbšie, a ktorú si môžete prečítať na stránke iness.sk. Vo všeobecnosti však existujú dve stratégie, ktoré nie sú navzájom výlučné – môžeme sa teda snažiť o obe naraz

Prvou možnosťou je snažiť sa o navýšenie počtu zdravotníkov v systéme. Konkrétne politiky sa však budú líšiť v prípade lekárov a sestier, keďže každá skupina má svoje špecifiká.

Usilovať sa o zvýšenie počtu lekárov je možné viacerými spôsobmi. Slovensko by sa napríklad malo dereguláciou prostredia snažiť prilákať lekárov z tretích krajín. Istý potenciál je aj v úprave pomeru zahraničných a slovenských medikov na slovenských univerzitách, prípadne v miernom navýšení kapacity lekárskych fakúlt. Existujú však aj menej často spomínané politiky, ktoré by situáciu mohli zlepšiť. Väčšie právomoci poskytovateľov zdravotnej starostlivosti by napríklad umožnili vytváranie atraktívnejších (pokojne personalizovaných) pracovných podmienok pre lekárov. Tie majú potenciál prilákať nových lekárov, prípadne predísť odchodu tých, ktorých už v systéme máme.

V prípade zdravotných sestier bude kľúčové zatraktívniť samotnú profesiu. Miera udržania sestier v systéme je totiž alarmujúco nízka – podľa niektorých zdrojov len na úrovni 40 %. Zmeny ako napríklad väčšia možnosť stúpať po kariérnom rebríčku alebo odbremenenie od administratívnej práce by však toto číslo mohli zvýšiť.

Zvýšenie počtu zdravotníkov má však pomerne limitovaný potenciál pre zlepšenie celkovej situácie. Dôležité preto bude snažiť sa o rozloženie náporu na systém zdravotníctva na širšie spektrum poskytovateľov služieb. Čiastočne odbremeniť zdravotnícky personál by mohli napríklad lekárne, v ktorých by sa mohli vykonávať jednoduché úkony, ako napríklad očkovanie a meranie tlaku.

Druhou stratégiou je implementácia politík na manažment dopytu po zdravotnej starostlivosti. Spektrum takýchto opatrení je široké a zahŕňa napríklad zavedenie poplatkov za návštevu lekára za cieľom predchádzania nadspotreby zdravotnej starostlivosti. Ďalším príkladom je rozvoj poistného trhu – ten by umožnil vznik rôzne nadizajnovaných produktov, ktoré by poistenca mohli motivovať k zníženiu spotreby zdravotnej starostlivosti. Za nižšiu spotrebu by totiž poistenec mohol byť odmenený napríklad nižším poistným alebo inými výhodami.

Z dlhodobého hľadiska je možné snažiť sa časť zdravotnej starostlivosti presunúť z tradičných inštitúcií do komunít a rodín prostredníctvom vyššej miery emancipácie populácie. Podobne ako existuje finančná gramotnosť, tak aj gramotnosť v oblasti zdravia a zdravotnej starostlivosti je možné v spoločnosti kultivovať. Prispieť by k tomu mohlo posilnenie výuky o zdraví a ľudskom tele na školách, kurzy pre laikov na zdravotníckych školách, prípadne jednoducho dostupné inštruktážne materiály.

Zmeny sú v každom prípade nevyhnutné. Ak k nim nedôjde, dostupnosť zdravotnej starostlivosti, ktorá je už dnes suboptimálna, sa bude naďalej zhoršovať. K takémuto vývoju navyše nedôjde v ďalekej budúcnosti, ale už v najbližších rokoch.

Ozdravme.sk 7.6. 2023

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *