Do nového roka s bojovou náladou
Koncoročné hodnotiace a výhľadové komentáre príliš neobľubujem. Malo by v nich byť pokiaľ možno všetko, ale keďže priestor je obmedzený, tak poriadne zase nič. Naviac treba niekedy umelo hľadať prepojenia medzi odchádzajúcim a prichádzajúcim rokom.
Našťastie, záver roka 2018 ponúkol hneď niekoľko krásnych premostení do roka nového. Definitívne zatvorenie pôrodnice vo Svidníku bolo presne také, ako sa dalo očakávať – emotívne. Zároveň je predzvesťou oveľa búrlivejších emócií, ktoré začnú prichádzať spolu s čoraz konkrétnejšou podobou vytúženého a hýčkaného dieťaťa Ministerstva zdravotníctva – stratifikáciou. V roku 2019 budú musieť politici nahnevaným voličom začať vysvetľovať, že moderné a efektívne zdravotníctvo (ktoré chcú voliči úplne všetkých strán) nemá podobu nemocnice na okraji mesta s doktorom Sovou. Vzhľadom k súčasnej politickej rezignácií na čoraz väčší populizmus som v tomto bohužiaľ skeptik.
Nie vysvetľovať, ale konať bude treba v prípade VšZP. Po tom, ako poisťovňa vykopla z bránkovej čiary finančnú loptu (alebo jej skôr pomohla rastúca ekonomika a odvody?), ju nečakane a bez slova opustil kapitán. To nikdy nie je dobré znamenie. Koncoročné naťahovačky s ambulantným sektorom a nie kritická, ale napriek tomu jasná strata poistencov dáva tušiť, že o „Všeobecke“ budeme veľa počuť aj v novom roku.
Dodatočne odklepnutých 55 miliónov na poistencov štátu pomôže, ale už klasický problém nesúladu medzi sľubmi politikov (vyššie mzdy zdravotníkov) a finančnou realitou v systéme pravdepodobne nevyriešia. Byť otvoreným zástancom viac trhu v slovenskom zdravotníctve je zriedkavá choroba, ale ja si doprajem luxus sa k nej prihlásiť. Sektor potrebuje menej centrálneho rozhodovania o platoch, oddlžovaniach, či predvolebných kapitálových injekciách. Zodpovednosť za vyhladzovanie ekonomických cyklov by mali na svoje plecia cez tvorbu rezerv vziať poisťovne (nech ich konkurencia má aspoň nejaký zmysel), nie ministerskí úradníci. Nový rok bude plný bojov a konfliktov. Nič nezvyčajné v slovenskom zdravotníctve. Najväčšia hodnota za peniaze v zdravotníctve sa však nevybojováva v ministerských zasadačkách, ale v našich domácnostiach. Ako pokročilý tridsiatnik som príslušníkom druhej generácie, zasiahnutej epidémiou civilizačných chorôb. Do nového roka preto vstupujem s glukomerom, tlakomerom a odhodlaním na pravidelné preventívne testy. Treba sa udržať v kondícií, na reformy v zdravotníctve si pravdepodobne počkáme dlhšie, ako do budúceho roka…
Komentár vyšiel v Zdravotníckych novinách