Chorý dlh

„Dlh“ evokuje riziko, bremeno, exekútorov a bankrot. V trhovej ekonomike má však dlh významnú úlohu. Je to jeden z nástrojov, ako spojiť roztrúsený kapitál a  vytvoriť viac hodnoty, z ktorej sa následne dlh splatí. Ak investícia nevytvorí dostatočnú hodnotu, dlh nesplatí a zbankrotuje. No keď nie sú úrokové miery príliš pokrivené centrálnou bankou, suma úspešných projektov prevyšuje tie neúspešné a ekonomika rastie. To je zdravý dlh.

Existuje aj chorý dlh. Zdroje získané pomocou chorého dlhu sa ani nepokúšajú priniesť zvýšenú hodnotu v budúcnosti. Nie sú naviazané na žiadne investície, ani podnikateľské plány. Chorý dlh slúži len na udržanie pri živote, bez nádeje na zmenu. Stretáme ho v systémoch, kde si príjmy a výdavky žijú svojim nezávislým životom, typicky vo verejnom sektore.

Pekným príkladom je dlh v slovenskom zdravotníctve.  Z čerstvého vládneho materiálu vyplýva, že dlh v zdravotníctve na konci minulého roka dosiahol 666,63 milióna eur. Väčšina z neho sa ukrýva v nemocniciach a to hlavne v štátnych. Bude to znamenať už 7. oddlžovanie a historické náklady oddlžovania prekročia 3 miliardy eur. Systém nedokáže sám generovať ani dostatočnú hodnotu na jeho splatenie, nieto ešte na ďalšie investície v budúcnosti. Je tomu tak preto, lebo je úplne roztrhnutý vzťah služba-zákazník. Výdavky v systéme si žijú svojim životom a príjmy svojim, úplne nezávislým životom. Tieto dva svety sa stretnú len raz ročne, keď politici zostavujú rozpočet.

Financie v zdravotníctve sú vlastne verejné financie v malom. Na jednej strane sú politické sľuby voličom a záujmovým skupinám (služby a produkty zadarmo, automatický rast miezd, politicky určená sieť poskytovateľov, exekučná amnestia…). Na strane druhej je realita odvodových príjmov, ktoré sa odvíjajú od výkonnosti ekonomiky a sľuby politikov ich nezaujímajú. Keďže zdravotníctvo je vnímané voličmi veľmi citlivo, tak tomu zodpovedá aj miera politických sľubov a tým pádom aj generovanie obrovského deficitu v systéme.

Chorý dlh sa stane zdravým, keď existuje finančné prepojenie medzi zákazníkom a službou. To znamená miesto nekonečného oddlžovania prejsť z rozpočtového systému na systém (nominálneho a dotovaného) poistného, zadefinovanie produktu (“nárok”) a pôsobenie konkurencie (bez exekučných amnestií a oddlžovaní pre vyvolených), ktorá pomáha potláčať do úzadia menej efektívne subjekty a nahrádzať ich efektívnejšími.

HN, 10.5.2021