Trumpov farmaceutický plán
Nasledujúci text zverejnil americký ekonóm Alex Tabarrok na blogu Marginal Revolution. Komentuje v ňom plány Trumpovej administratívy vyrovnať americké a zahraničné ceny liekov.
Farmaceutické výrobky majú vysoké fixné náklady na výskum a vývoj a nízke hraničné náklady výroby. Prvá tabletka lieku stojí miliardu dolárov, druhá a každá ďalšia už len 50 centov. Táto nákladová štruktúra spôsobuje, že cenová diskriminácia zo strany výrobcov – účtovanie rôznych cien rôznym zákazníkom na základe ich ochoty platiť – je bežná.
Cenová diskriminácia je dôvodom, prečo chudobnejšie krajiny dostávajú nižšie ceny liekov. Nie preto, že firmy majú charitatívne úmysly, ale preto, že vysoká cena znamená, že chudobnejšie krajiny by nekúpili nič, zatiaľ čo akákoľvek cena nad hraničnými nákladmi je pre výrobcu stále ziskom. Tento typ cenovej diskriminácie je prínosom pre chudobnejšie krajiny, prínosom pre farmaceutický priemysel a (nepriamo) prínosom pre Spojené štáty: väčší zisk znamená viac výskumu a vývoja a v priebehu času viac nových liekov.
Politický problém však spočíva v tom, že Američania sa pozerajú do zahraničia, vidia tam nižšie ceny značkových liekov a prichádzajú k záveru, že ich farmafirmy okrádajú. Na základe týchto sťažností Trump požaduje, aby ceny liekov v USA neboli nastavené vyššie ako je najnižšia úroveň platná v iných rozvinutých krajinách.
Jedným z okamžitých účinkov takejto snahy je pomoc farmaceutickým spoločnostiam pri rokovaniach v zahraničí. Firmy teraz môžu úprimne povedať: „Nemôžeme vám predávať naše lieky s takou zľavou, pretože tým budete prenášať svoju nízku cenu späť do USA.“ Nasledujú však dve veľké otázky.
Po prvé, toto opatrenie nezníži ceny súčasných liekov v USA. Firmy už v USA maximalizujú zisky. Ak sa im podarí zvýšiť ceny vo Francúzsku, neprídu kvôli tomu s oznamom: „Skvelá správa – teraz budeme v Amerike účtovať menej!“ Potenciálnou výhodou Trumpovho plánu nie sú nižšie ceny v USA, ale vyššie zisky farmaceutických spoločností, čo posilňuje ich motiváciu investovať do výskumu a vývoja. Ak zisky vzrastú, v dlhodobom horizonte môžeme získať viac nových liekov. Ale skúste americkým voličom vysvetliť, že vyššie zisky farmaceutických spoločností sú dobré.
Druhým problémom je, že Trumpov plán môže mať opačný účinok.
V našej učebnici Modern Principles Tyler Cowen a ja rozoberáme takmer presne tento scenár: predpokladajme, že politika efektívne vynúti jednotnú cenu vo všetkých krajinách. Ktorú cenu si firmy vyberú – nízku v zahraničí alebo vysokú v USA? Keďže veľká časť ziskov pochádza z USA, pravdepodobne si vyberú vysokú cenu:
Generálny riaditeľ spoločnosti Pfizer Albert Bourla bol ešte priamejší, keď povedal, že je čas, aby krajiny ako Francúzsko platili viac alebo sa vzdali nových liekov. Ak by bola spoločnosť Pfizer nútená vybrať si medzi znížením cien v USA na úroveň Francúzska alebo zastavením dodávok do Francúzska, zvolila by si druhé riešenie, povedal Bourla novinárom na konferencii farmaceutického priemyslu.
Skutočná otázka teda znie: budú ostatné krajiny platiť?
Ak by Francúzsko chcelo prinútiť Američanov platiť viac, aby dotovali francúzsku cenovú reguláciu, americkí voliči by sa búrili. V podstate však to isté sa hovorí ostatným krajinám, len naopak: „Musíte platiť viac, aby Američania mohli platiť menej.“ Ostatné krajiny si už teraz „lakomejšie“ ako USA a znášajú za to náklady – nové lieky prichádzajú pomalejšie do zahraničia ako do USA. Niektoré vlády sa môžu rozhodnúť – bláznivo, ale pochopiteľne – že platenie cien na úrovni USA je politicky nemožné. Ak sa tak rozhodnp, nebudú „harmonizovať ceny smerom nahor“. Použijú európsky prístup: prídelový systém, oneskorenie či nepoužívanie najnovších liekov.
V takom prípade nikto nevyhrá. Zisky farmaceutických spoločností klesnú, výskum a vývoj upadne, ceny v USA sa zázračne neznížia a pacienti v zahraničí dostanú menej nových liekov a horšiu starostlivosť. Všetci prehrajú.
Nevieme, aká nastane vo svete rovnováha. Ale situácia prehra-prehra-prehra je pravdepodobná. Napríklad také Švajčiarsko nevyzerá, že by bolo ochotné platiť viac:
Švajčiarsko však prejavilo malú politickú ochotu platiť viac, čo ohrozuje dostupnosť liekov v krajine aj jej úlohu globálneho lídra v oblasti vývoja liečebných metód. Ceny liekov sú hlavným faktorom rastúcich nákladov na povinné zdravotné poistenie a táto téma vyvoláva búrlivú diskusiu počas každoročného prehodnocovania poistných sadzieb. „Švajčiari nemôžu a nesmú platiť za zníženie cien v USA zo svojich platieb zdravotného poistenia,“ hovorí Elisabeth Baume-Schneider, švajčiarska ministerka vnútra.
Ak mnoho krajín zareaguje podobne ako Švajčiarsko – a nepopularita Trumpa v zahraničí tomu napomáha – sektor skončí s nižšou ziskovosťou a spomalením inovácií. Voliči sa možno budú cítiť menej „okradnutí“, ale za tento pocit zaplatia menej dostupnými liekmi a horším zdravotným stavom.
Alex Tabarrok je kanadsko-americký ekonóm a profesor na George Mason University. Vo svojom výskume sa zameriava na empirické právo a ekonómiu, zdravotnú politiku (napríklad predpisy FDA a transplantácie orgánov), patenty, teóriu hlasovania a politickú ekonómiu. Je držiteľom titulu Bartley J. Madden Chair v odbore ekonómia na Mercatus Center. Spolu s Tylerom Cowenom je spoluautorom populárneho blogu Marginal Revolution. Spolu s Cowenom je spoluautorom populárnej učebnice Modern Principles of Economics.
Zverejnené na Marginal Revolution 5.2.2026.
Preklad INESS
