Plošná pomoc pri doplatkoch za lieky je ako plošná energopomoc
V programovej vyhláške sa za zjavil nápad zmeniť nastavenie ochranných limitov pri doplatkoch za lieky. Je to dobrý nápad.
Pri doplatkoch za lieky fungovali dlhé roky takzvané ochranné limity. Dôchodcovia mali štvrťročný limit 30 eur, ZŤP 12 eur, deti do 6 rokov 10 eur a ZŤP deti 0 eur. Ak ste počas 3 mesiacov zaplatili na doplatkoch za lieky pre malé dieťa viac ako 10 eur, zdravotná poisťovňa vám všetko nad 10 eur vrátila.
Takzvaná „Kollárova novela“ (nie, Boris Kollár nebol minister zdravotníctva, len ho to náhodou napadlo) to v roku 2022 zmenila tak, že dôchodcom a deťom nastavila limit na 0.
Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ÚDZS) v roku 2024 porovnal slovenský systém ochranných limitov s českým. Vyšlo mu, že kým priemerná slovenská „vratka“ v roku 2021 bola 5,5 eur a v Česku 3,44 eur, v roku 2023 to bolo už 14,25 eur na Slovensku oproti priemernej vratke 5,5 eur v Česku.
Slovenský systém ochranných limitov tak je skoro 3-krát štedrejší, ako český. ÚDZS konštatoval, že ak by bol na Slovensku ochranný limit nastavený obdobne ako v Českej republike, celková suma vrátených doplatkov by v roku 2023 bola o 47,7 milióna eur nižšia.
V programovej vyhláške na rok 2026, ktorej pred týždňom skončilo pripomienkové konanie, sa medzi úspornými opatreniami objavuje položka „limit spoluúčasti“. Nie je nijak bližšie konkretizovaný, no suma očakávaných úspor 46,7 milióna eur sa veľmi podobá sume z porovnania vyššie, hoci tri inflačné roky ju pravdepodobne medzitým zvýšili.
Slovensko stojí na rozmedzí. Buď sa budeme tváriť, že sociálny štát je plošný a dávky, vratky, či energopomoc si rovnako zaslúžia osamelé matky s chorými deťmi, aj ministri či manažéri s šesťciferným ročným príjmom. Tváriť sa tak môžeme, ale potom musíme rátať s večným rozpočtovým marazmom, vysokými daňami, dlhmi, deficitmi a rozpadom infraštruktúry. A rovnako tak s tým, že najťažšie sociálne prípady dostanú len symbolickú pomoc, ak ich postihne ekonomická, či zdravotná katastrofa. Pretože matematika nepustí a nedá sa dať všetkým dosť, ak dávame aj tým, ktorých životná situácia si to nevyžaduje.
Alebo si povieme, že sociálne opatrenia tu majú byť primárne pre 5-10-15% najohrozenejších obyvateľov. V tom prípade musíme byť konzistentní – ak kritizujeme plošnú energopomoc či iné dávky, mali by sme sa zamyslieť aj nad zdravotníctvom. Naozaj všetky rodiny na Slovensku majú problém s maximálnym mesačným doplatkom 3,5 eur pri liekoch pre svoje deti? Naozaj aj všetci dôchodcovia? Alebo akceptujeme, že maximum pomoci by sa malo sústrediť na kritické situácie a drobná spoluúčasť našu spoločnosť sociálne nerozloží? Ba naopak, vygeneruje dodatočné zdroje v systéme a pomôže s motiváciami, napríklad v prípade plytvania s liekmi?
