Viac vody

Návrh rozpočtu na rok 2020 prináša asi len jeden ako-tak prekvapujúci moment. Štát zaplatí za dôchodcov, deti a ostatné neaktívne osoby  viac do zdravotných poisťovní. V minulom rozpočte plánoval v roku 2020 len 790 mil. eur, teraz toto číslo prisolil o slušných 352 mil. eur. Viac ale neznamená vždy viac. Kým v roku 2017 tvorili tieto platby 28% zdrojov, realita roku 2019 bude zhruba 23%, v roku 2020 by to malo byť 21,4% a o rok neskôr 20,7%. Hoci baviť sa dnes o rozpočte 2021 asi veľký zmysel nemá.

Od budúceho roka by mala zaniknúť sadzba za poistencov štátu, miesto nej by sa mala používať jedna kumulatívna suma. Táto téma čerila vody aj pri tvorbe rozpočtu 2019 a aj vďaka tomu sa rozpočet definitívne utriasol až minulý rok v decembri. Dôvodom má byť jednoduchšie cieľovanie celkovej sumy zdrojov na zdravotníctvo, keďže stanovanie sadzby sprevádza čoraz väčšie „bazárové“ handrkovanie politikov. Veď počas tohto roka sa sadzba zmenila už tri krát!

Je v tom aj istá forma porážky pôvodnej myšlienky a kapitulácia pred politickou situáciou. Keď sadzba pre 15 rokmi prišla, žiadne handrkovanie nemalo byť. Preto bola v zákone pevne nastavená na 4%. Výdavky na štátnych poistencov mali byť mimo dosah politického cyklu. Neboli. Upustenie od sadzby je akceptovaním tohto stavu.

Má to byť predohra programovému rozpočtovaniu. To má ministerstvu lepšie pomôcť kontrolovať výdavky v zdravotníctve. Či už z pohľadu objemu, alebo z pohľadu priorít. V súčasnosti panuje u mnohých názor, že zdravotné poisťovne v tomto zlyhávajú. Keď sa pozrieme na to, prečo k tomu zlyhávaniu prichádza, objavia sa obavy, či rovnako tak nezlyhá štát. Dnes je rozpočet krok pozadu za systémom. Je v ňom minimálny manévrovací priestor pre kohokoľvek – poskytovateľov, poisťovne aj ministerstvo. Každé dodatočné euro je prakticky okamžite spotrebované na vyššie mzdy, viac a drahších liekov, či vyhnanie plesní z tej či onej rozpadajúcej sa nemocnice. Mimochodom, nemocnice sú už asi v dobrom stave, kapitálové výdavky ministerstva majú medziročne klesnúť o tretinu.

Inými slovami – hasí sa. Ak bude mať ministerstvo lepšiu kontrolu nad zdrojmi, možno uvidí požiar skôr (než dosiahne médiá) a vyšle hasičské autá presnejšie. Zvýšené rozpočtové zdroje len poskytnú viac vody. Otázky budúcnosti ostávajú nevyriešené.

Ako bude verejné zdravotníctvo čeliť príchodu kvalitnejších, ale výrazne drahších liekov? Úbytku lekárov? Kto bude tlačiť na kvalitatívne ukazovatele? Kto sa podujme na reorganizáciu kompetencií, v trojuholníku všeobecný lekár-špecialista-nemocnica? Poisťovne to dnes nemôžu/nevedia/nechcú spraviť (vyberte si odpoveď podľa vášho výkladu reality). Dokáže to ministerstvo? To z rozpočtu nevyčítame. Ale pre dlhodobú budúcnosť zdravotníctva je to zaujímavejšia otázka, ako presný počet miliónov v návrhu rozpočtu.

Zdravotnícke noviny, 11/2019