Technológie – umožnená evolúcia v zdravotníctve

Asi sa ťažko nájde niekto, kto by od inovácií neočakával zlepšenie situácie v zdravotníctve. Na úvod je však treba krotiť optimizmus, ktorý neraz z technologicky zameraných komentárov kypí. Umelá inteligencia, big data, e-health, wearables, robotika a ďalšie inovácie majú obrovský potenciál na zmenu. No pri pohľade do nedávnej histórie musíme skonštatovať, že treba čakať skôr evolúciu a nie revolúciu. Skutočná výzva sa často skrýva nie v objavení, ale v nasadení nového konceptu do života. Geoffrey Hinton, jeden z najväčších svetových expertov na umelú inteligenciu, v roku 2016 rádiológom odkázal, aby prestali študovať, pretože do 10 rokov ich úplne nahradia počítače. No nasadenie umelej inteligencie a pridružených technológií v teréne ukazuje, že stále existuje závažné množstvo ich nedostatkov. Napríklad metaštúdia z roku 2021 ukázala, že 94 % testovaných AI systémov bolo v rozpoznaní rakoviny prsníka slabších, ako vyhodnotenie jedným ľudským rádiológom. Ak boli rádiológovia dvaja, porazili 100 % AI systémov.

Umelá inteligencia musí byť kŕmená kvalitnými vstupmi. Nejde tak len o nedokonalosť samotných technológií, ale aj chýbajúcu infraštruktúru v zdravotníctve. Aj technologická evolúcia však musí byť „umožnená“. Stačí sa pozrieť na slovenské zdravotníctvo. Kým vo väčšine odvetví sú veci ako elektronická komunikácia či elektronické databázy samozrejmosťou už dve dekády, do zdravotníctva ešte len začínajú prenikať. V komerčnom sektore je nasadenie inovácií jedným zo spôsobov, ako sa udržať v konkurenčnom boji. Socializované zdravotníctvo postavené na byrokratických princípoch má tendencie skôr opačné. Inovácie menia zabehané poriadky, ohrozujú existujúcu štruktúru moci, vyžadujú si kapitál, decentralizované rozhodovanie, flexibilitu, rýchlu spätnú väzbu a priamu motiváciu zainteresovaných. Preto je prenikanie inovácií do zdravotníctva, najmä procesných, veľmi pomalé. Príkladom je telemedicína. Hoci je technologicky možná už celé dekády, oficiálnou súčasťou nášho zdravotníctva sa stala až vďaka pandémii, dovtedy čakala, kedy sa stane oficiálnym výkonom s vlastným kódom. Dobrou správou je, že situácia sa vie zmeniť veľmi rýchlo. V roku 2020 malo len 7 % ľudí v USA skúsenosť s virtuálnou návštevou lekára. Behom jediného roka pandémia zvýšila tento podiel na 32 %. Nejde však len o zlyhanie štátu – zmeny sa udejú často až na základe tlaku pacientov, ktorí sú neraz (aj vzhľadom k veku) voči zmenám konzervatívni.

Pomalá implementácia procesných a IT inovácií do zdravotníctva a možnosti jej urýchlenia sú predmetom mnohých štúdií a stratégií. Čitateľovi dávame do pozornosti napríklad Empowering the health workforce: Strategies to make the most of the digital revolution od OECD, či The Impact of New Technology on the Healthcare Workforce od MIT, ktoré pojednávajú o IT v kontexte zdravotníkov.

Len v krátkosti sa zmienime o inováciách medicínskych. Tie sú z pohľadu vyťaženia pracovnej sily dvojsečnou zbraňou. Jedno ostrie zvyšuje dostupnosť služieb. Typickým príkladom je jednodňová chirurgia. Ak pacient strávi v nemocnici len 8 hodín miesto 72, znamená to 9-krát nižšiu potrebu obslužného personálu na oddelení. Aj tu však platí, že tieto inovácie bývajú často brzdené nastavením systému, či už sú to úhradové mechanizmy, alebo regulácia siete (uvidíme, čo spraví optimalizácia siete nemocníc na Slovensku s rozvojom ambulantných riešení…).

Druhým ostrím medicínskych inovácií je už spomínaný fakt, že medicínske inovácie zvyšujú dopyt pacientov po zdravotných službách, a tým aj dopyt po zdravotníkoch. Naviac systém medicínskych štandardov minimalizuje oficiálnu možnosť voliť medzi časovo viac a menej náročnými zákrokmi.

Blog SME, 8.6.2022

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.