NYT odhaľuje hrôzy kapitalizmu – na čínskych štátnych nemocniciach

Keby Times navštívil v Číne jednu z mnohých súkromných nemocníc, našiel by niečo úplne iné ako chaos v čínskych verejných zdravotníckych zariadeniach, ktorý opisuje.

Denník New York Times minulý mesiac zverejnil 10-minútové video s názvom „Ako kapitalizmus zničil čínske zdravotníctvo“. Video sa pokúša obviniť kapitalizmus z mnohých problémov v čínskom systéme zdravotnej starostlivosti.

„Za Mao Ce-tunga komunistický štát poskytoval každému bezplatnú zdravotnú starostlivosť “ hovorí rozprávač. „O desaťročia neskôr Čína prijala jedinečnú značku kapitalizmu, ktorá krajinu premenila z chudobnej poľnohospodárskej krajiny na ekonomickú superveľmoc. Priemerná dĺžka života prudko vzrástla. Zavedenie kapitalizmu a ústup štátu však znamenali, že zdravotná starostlivosť už viac nebola bezplatná.“

Ako obyvateľku Číny, ktorá tu využíva vynikajúcu súkromnú zdravotnú starostlivosť, ma zmiatlo, prečo nám Times ukazuje hrôzy kapitalistického systému bez toho, aby skutočne navštívil súkromné zdravotnícke zariadenie.

Všetky hrôzy zobrazené vo vysokokvalitnom videu – dlhé rady, špekulanti predávajúci miesta v rade a bitky v nemocniciach – sa odohrali v štátnych zdravotníckych zariadeniach. Keby Times navštívil v Číne jednu z mnohých súkromných nemocníc, našiel by tam niečo úplne iné.

Súkromná versus verejná starostlivosť

Z vlastnej skúsenosti viem, aká vynikajúca je starostlivosť v súkromných zariadeniach v Číne. Minulý rok mi tu vyoperovali slepé črevo. Náhodou som vošla do štátnej nemocnice priamo oproti súkromnej nemocnici. Tam na pohotovosti čakalo najmenej 100 pacientov.

Keď personál nemocnice uvidel moju bielu európsku tvár, nasmeroval ma do súkromnej nemocnice Shanghai United na opačnej strane ulice. Tam ma privítal priateľský personál, ktorý hovoril plynule po anglicky. Lekár na pohotovosti bol Američan. V priebehu prvých dvoch hodín mi urobili ultrazvuk a CT. O osem hodín nato mi odstránili slepé črevo a ja som bol nadopovaná morfínom.

Čínske súkromné nemocnice sú pravým opakom chaosu, ktorý je zobrazený vo videu denníka Times. Čakacie doby prakticky neexistujú. Nemusíte nikoho podplácať, aby vás vyšetrili.

Výnimočná starostlivosť, ktorej sa tu teším spolu s bohatšími obyvateľmi Číny, je dnes pre väčšinu Číňanov, žiaľ, len snom. Prečo? Pretože práve tam, kde sa obnovila motivácia k zisku a kde niet štátnych regulácií, nájdete aj vysokokvalitnú zdravotnú starostlivosť.

Prepisovanie socialistickej histórie

Vo videu Times chváli „bezplatnú“ zdravotnú starostlivosť, ktorú zaviedol Mao Ce-tung a tvrdí, že keď sa v krajine zaviedol kapitalizmus, štát ustúpil a starostlivosť už nebola bezplatná.

Ani jedno z týchto tvrdení nie je pravdivé. Po prvé, zdravotná starostlivosť nikdy nebola bezplatná, platila sa z daňových príjmov. Po druhé, štát nikdy neustúpil, práve naopak, jeho regulačný aparát sa rozrástol a stal sa ešte invazívnejším. Čína z čistej nevyhnutnosti umožnila vznik súkromných nemocníc, aby zmiernila bremeno silne byrokratického a upadajúceho systému zdravotnej starostlivosti v krajine.

Skutočnosť, že denník Times odmietol navštíviť čo i len jednu súkromnú nemocnicu alebo spomenúť vyššiu mieru prežitia pacientov s rakovinou, ktorí práve tam dostávajú súkromnú starostlivosť, vyvoláva vážne otázky. Prinajmenšom je intelektuálne nepoctivé, ak sa v novinách neobjaví ani jedno súkromné zdravotnícke zariadenie a zároveň z nefunkčnosti čínskeho verejného zdravotného systému obviňujú kapitalizmus.

Realita socializmu

Na začiatku videa of Times je muž, ktorý vo svojom dome vyrába drogy pre svoju matku trpiacu rakovinou, čo je bežná prax medzi chudobnými Číňanmi. Hovorí, že v Číne existujú tri druhy liekov: drahé lieky zo Západu, pašované lieky z Indie a homemade lieky. Existuje však štvrtá kategória liekov, o ktorej sa nikdy nezmienil: lieky vyvinuté v Číne.

Ani týchto domácich možností nie je málo. Čína má v skutočnosti druhý najväčší trh s liekmi na predpis na svete. Prečo teda tento muž nevyužije lacnejšie domáce možnosti? Denník Times to odmieta skúmať, ale tí z nás, ktorí tu žijú, presne vedia, prečo odmieta čínske lieky: kvalita týchto liekov je veľmi nízka.

Čínski lekári v skutočnosti neodporúčajú užívať čínske recepty pre nedostatočnú transparentnosť ich zloženia a namiesto toho odporúčajú pacientom spoliehať sa takmer výlučne na západnú medicínu. (Čínsky pediater ma raz varoval, aby som svojim deťom nedávala obyčajný sirup proti kašľu vyvinutý v Číne.) I keď Times tvrdí, že kapitalizmus zabíja Číňanov, práve prítomnosť kapitalisticky vytvorených liekov umožňuje Číňanom prežiť.

Záhadné zložky čínskych liekov však nevypovedajú o celom príbehu. Celý farmaceutický priemysel funguje na základe protichodných postupov a politík vrátane určovania cien.

V 80. rokoch 20. storočia sa vláda začala zbavovať majetku vo verejných nemocniciach a tieto prostriedky presunula na dotovanie liekov na predpis pre chudobných. Súčasne však vláda zaviedla kontrolu cien liekov, čím znemožnila dosahovať zisk z ich predaja, čo viedlo k zničeniu motiváciu pre výrobcov. S mizivými investíciami a takmer nulovou ziskovou politikou sa farmaceutický priemysel dostal do slepej uličky a vyrába odpadové lieky, ktoré nie sú schopné priniesť zisk.

Prečo sú rady v Číne také dlhé

Video Times zobrazuje neľudsky dlhý rad, v ktorom stojí väčšina Číňanov na návštevu lekára.

„Je asi 5 hodín ráno a v centre mesta Šanghaj sa v rade zhromaždilo asi 100 ľudí,“ hovorí ticho rozprávač. „Toto nie je rad do kina alebo na výpredaj do obchodu. Je to vstup do Šanghajského onkologického centra na univerzite Fudong (FUSCC). Tí, ktorí sú ochotní stratiť noc spánku v snahe dostať sa do radu, majú v hlave jedinú otázku: „Dostanem sa dnes k lekárovi?“

Je to hrozná scéna. Vidíme chorých ľudí, ktorí čakajú v obrovských radoch na lekársku starostlivosť. Podvodníci predávajú miesta v rade tým najzúfalejším. Niektorých ľudí ochranka bez okolkov vytiahne z radu tesne pred vstupom do nemocnice (pravdepodobne pre to, aby skrátil rad).
Je tu len jeden problém. Šanghajské onkologické centrum je verejná nemocnica, nie súkromná.

Dlhé rady, podvodníci, úplatky a fyzické bitky s personálom nemocnice – to všetko sa deje výlučne vo verejných, komunistických, štátnych nemocniciach. Toto v súkromných čínskych nemocniciach neuvidíte.
Dáma v tejto hrozivej situácii pred nemocnicou tvrdí, že kapitalizmus ničí čínske zdravotníctvo, pričom nám predstavuje nemocnicu, do ktorej kapitalizmus ani nevkročil. Diváci sledujú zdravotnícky systém vytvorený centrálnymi plánovačmi.

Popri príjmoch z obecných zdravotníckych systémov, do ktorých musia občania prispievať, sú príjmy štátnych nemocníc závislé od predaja liekov vyrobených v zahraničí a ich testovania. To robí z nemocníc živnú pôdu pre úplatky od farmaceutických spoločností, zbytočné predpisovanie liekov a nadmerné testovanie. Nadmerné testovanie je nielen obrovským plytvaním peňazí, ale v nemocniciach, kde majú lekári menej ako tri minúty s pacientmi, to predstavuje obrovskú stratu času.

Vláda tiež prísne reguluje reprodukčné programy kvôli politike dvoch detí a núti nemocnice získať licenciu od čínskeho Ministerstva zdravotníctva na vykonávanie testov a liečby neplodnosti. Takmer všetky licencie sú povolené len pre štátne nemocnice. Jednoduché prenesenie počiatočného testovania plodnosti na súkromný sektor by znížilo tlak na štátny systém, ktorý je už aj tak veľmi veľký.

Trhová efektívnosť v čínskom systéme chýba, pretože ju už dávno zničili princípy komunizmu. Súkromné vlastníctvo a motív zisku nahradil štátny systém, ktorý navrhli centrálni plánovači.

„Bezplatná“ starostlivosť znamená prídely

Video Times sa, žiaľ, končí citátom dnes už zosnulej starej matky. Opakuje, čo jej povedal jej lekár: „Vaša rakovina ešte nie je taká vážna, vezmite si nejaké lieky a choďte domov. Budete v poriadku.“

To nie je štandardná odpoveď, ktorú by človek čakal po tom, ako mu bola diagnostikovaná nevyliečiteľná choroba a diváci môžu vidieť prečo. Žene bola odmietnutá liečba. O niekoľko týždňov neskôr zomrela. Existuje na to pomenovanie: prídel.

Prídel môže mať mnoho podôb. Jednou z nich je nedostatok lekárov primárnej zdravotnej starostlivosti. V Číne vláda určuje pre lekárov prvého kontaktu pevné platy, ktoré sú oveľa nižšie ako platy v súkromnom sektore. To prirodzene priťahuje menej odborníkov do primárnej starostlivosti. V skutočnosti si primárnu starostlivosť vyberá menej ako 30 % absolventov lekárskych fakúlt. Okrem toho, aby sa všetkým zabezpečil prístup k základným zdravotníckym službám, poplatky za služby sú v štátnych zariadeniach stanovené nižšie ako ich náklady.

Pre chudobných sa tak štátne nemocnice stávajú atraktívnymi. Ich hospitalizácia je zvyčajne plne alebo z väčšej časti hradená štátom. A dostať sa tam nie je až taký problém. Čínske verejné nemocnice sa často chvália počtom lôžok – od 1 000 do 10 000 – v porovnaní so súkromnými nemocnicami, ktoré majú zvyčajne menej ako 500 lôžok. Kvalita starostlivosti je ale iný príbeh.

Absencia normálnych trhových síl vytvára do očí bijúci problém: málo lekárov a veľa pacientov (najmä chudobných, ktorých náklady sú plne hradené). Nemocnice jednoducho nedokážu udržať ponuku na úrovni dopytu. Personál je preťažený obrovským počtom pacientov, čo vytvára väčší stres v prostredí, ktorý je už teraz vystavený veľkého tlaku. Ľuďom je nevyhnutne odopretá starostlivosť, a preto dochádza k násiliu voči personálu, ktoré sa objavilo vo videu Times. (Podľa China Hospital Management Association sa počet bodných a davových útokov od roku 2002 zvýšil v priemere o 23 % ročne.)

Vláda tiež obmedzuje predpísané lieky tým, že jednoducho vylučuje niektoré lieky z úhrady, čím sa recepty predstavujú najväčší výdavok pacientov z ich vlastného vrecka. Dokonca ani na služby verejnej pohotovostnej dopravy v Číne sa nemožno spoliehať. Verejné sanitky jednoducho neprichádzajú alebo sú príliš zaneprázdnené, takže pacienti musia často využívať taxíky.

Príliš známy príbeh

Rozsiahla nefunkčnosť čínskeho systému zdravotnej starostlivosti, ktorú opisujú noviny Times, nie je nijako výnimočná.

Národná zdravotná služba Spojeného kráľovstva v súčasnosti „imploduje“, keďže rekordný počet pacientov čaká na pohotovosti 12 hodín. Minulý rok BBC informovala, že pacienti doslova umierajú na nemocničných chodbách.
Skúsenosti Číny predstavujú to, do čoho skôr či neskôr vyústi štátom riadené zdravotníctvo. Denník Times ich správne označil za tragické. Ale obviňovať z tejto tragédie kapitalistov si vyžaduje skutočnú guráž.
Ak by Times chceli vidieť kapitalizmus v praxi, stačilo by im navštíviť jednu z čínskych súkromných nemocníc. V Šanghaji som bola na pohotovosti v rôznych nemocniciach najmenej šesťkrát. Zakaždým ma ihneď zaregistrovali a do 10 minút po príchode ma poslali do konzultačnej miestnosti.

A dokonca mám ako dôkaz jazvu po slepom čreve.

Sarah Lilly

Pôvodne vyšlo na FEE.org

Preložila Paulína Ivanišová