Dlhší život švédskych dôchodcov

Privatizácia by mala prinášať nižšie náklady na verejné služby a vyššiu efektívnosť. Také sú argumenty jej zástancov a tomuto záveru nahráva aj väčšia časť ekonomickej vedy. Privatizácia si nachádza ale aj peknú skupinku odporcov. Jeden z tých racionálnejších argumentov je otázka kvality. Nie tej ľahko zazmluvniteľnej, ako je dĺžka diaľnice, priemerné meškanie vlaku, či čakacia doba na operáciu. Takéto podmienky sa dajú zmluvne podchytiť a vymáhať. Čo však s nezazmluvniteľnou kvalitou, takou, ktorá sa obtiažne meria, alebo je politicky nepríjemné ju zazmluvniť.

Typickým príkladom sú sociálne služby. Štúdia zo Švédska sa pozrela konkrétne na švédske domovy dôchodcov. Až polovica Švédov sa v posledných mesiacoch pred smrťou nachádza v domovoch dôchodcov („nursing homes“, v Slovenskej realite by sme skôr mali hovoriť o domovoch sociálnych služieb). V tejto severskej krajine zároveň v posledných dvoch dekádach prebehla rozsiahla vlna privatizácií verejných služieb, vrátane zdravotníctva a sociálnych služieb. Napríklad mnohé municipality  kompletne, alebo aspoň čiastočne sprivatizovali práve služby domovov dôchodcov.

Autori Bergman, Johansson, Lundberg a Spagnolo si ako ukazovateľ nezazmluvniteľnej kvality vybrali úmrtnosť. Tá sa síce dá merať ľahko, ale nevyskytovala sa v podmienkach ani jednej z niekoľkých stoviek zmlúv, ktoré autori preskúmali. Zmluvne stanoviť „povolený počet mŕtvych“ asi nebolo starostom príliš po chuti. Celkovo autori skúmali 276 municipalít za obdobie 1990-2009. Zhruba tretina „outsorcovala“ domovy dôchodcov na súkromných prevádzkovateľov. Dáta boli očistené o geografické, ekonomické, sociálne aj časové efekty.

Ako sami autori priznali, výsledok bol proti ich očakávaniam. Mortalita v municipalitách s privatizovanými domovmi klesla o 1,6 percentuálneho bodu, čo pre klientov znamená asi 4 týždne života naviac. Náklady na pobyt v domovoch pritom nevzrástli i napriek dlhšiemu pobytu. Autori ako vysvetlenie navrhujú nárast konkurencie medzi poskytovateľmi, ale aj neformálne reputačné tlaky na poskytovateľov. Municipality mali v tom období relatívne voľné ruky vo výberových konaniach a mohli v nich reflektovať aj neformálne skúsenosti s dodávateľmi.

Verejné obstarávanie je často zovreté v kliešťach. Príliš voľné pravidlá vytvárajú priestor na korupciu, príliš technokratické zadania mrzačia efektívnosť a kvalitu, najmä ak sa jedná o kvalitu, ktorú nie je jednoduché popísať na papieri. Pomáha, keď je verejný obstarávateľ čo najbližšie svojmu voličovi, ktorý môže byť tým kľúčovým kontrolórom, strážiacim aj neformálnu kvalitu.

iness.sk, 14.8.2018