Pripoistenie nie je zakázané, ale zadusené
Voľby sú ďaleko, ale jedna z opozičných strán predstavila svoje základné programové tézy. V zdravotníctve okrem iného sľubujú „zavedenie pripoistenia“.
V rámci každovolebnej ponuky politických strán to nie je až tak výnimočný sľub. Dokonca ani tí politici, ktorí pripoistenie priamo nesľubujú, sa mu nijak zásadne nebránia. Pripoistenie všetci vnímajú ako cestu pre viac peňazí v zdravotníctve a oddelenie politicky nepríjemných hotovostných platieb.
Nech sa naň pozeráme z akejkoľvek strany, komerčné zdravotné pripoistenie je naozaj ako taký papierový zázrak. Kľúčovou otázkou však je, prečo tu nič také už dávno nemáme? Pripoistenie nie je zakázané. Žiaden zákon nebráni poisťovni s príslušnou licenciou predávať produkt s názvom „zdravotné pripoistenie“.
Lenže nevzniklo. Pripoistenie musí totiž dávať zmysel dvom stranám – klientovi a poisťovni. Poisťovňa musí byť schopná vytvoriť pridanú hodnotu, ktorú vie zabaliť a predať. V typickom komerčnom poistení je úlohou poisťovne zoskupovanie (pooling) individuálneho rizika, čo umožňuje z chaotických náhodných udalostí ako havária, požiar, či rakovina vytvárať a oceňovať štatisticky kontorlované udalosti.
V zdravotnej starostlivosti je do určitého veku toto aplikovateľné pri kritických chorobách, čo už dnes finančne pokrýva životné poistenie a jeho podprodukty. No nie je to aplikovateľné na každodennú zdravotnú starostlivosť. Tá nie je nahodilou udalosťou, ale bežnou spotrebou.
Pridaná hodnota poisťovne môže byť aj v úlohe nákupcu zdravotnej starostlivosti. To je to, čo robia slovenské zdravotné poisťovne vo verejnom „poistení“. Tu sa však naráža na iný problém – problém plnenia. Až na výnimky sa na trhu sa neváľajú nevyužití poskytovatelia, čakajúci na oslovenie do komerčnej spolupráce.
Myšlienka pripoistenia je dobrá a dovolím si napísať, že nejaká forma komerčnej nadstavby nad verejným systémom bude dokonca v budúcnosti nevyhnutná. Skutočným politickým kumštom však bude pripraviť pôdu na vyklíčenie takýchto produktov. To najmä znamená dôsledne zadefinovať úlohu verejného systému a vytriediť z neho veci, ktoré nemajú byť hradené z verejných zdrojov. Presnejšie – zadefinovať kedy a ako majú a kedy nemajú byť hradené. Zároveň treba zobrať „červené pero“ a vyškrtať všetky nevykonateľné aj nevykonávané ustanovenia, protirečenia a duplicity zo slovenských zákonov.
Pripoistenie si vyžaduje reformu, nie len jednoduchý zákon. A reformám sa u nás chronicky nedarí.
