Môže Zohran Mamdani prinútiť lekárov, aby liečili pacientov?
Článok je prekladom amerického originálu z The Daily Economy (AIER)
Počas troch mesiacov, keď COVID-19 dosiahol svoj vrchol, som liečil niektorých z najťažšie chorých pacientov v New Yorku v mestskej nemocnici Bellevue Hospital. Výnimoční lekári tam hrdinsky poskytovali starostlivosť pacientom s najvyšším rizikom. Počas pobytu som nemohol odolať porovnaniu Bellevue s nablýskanou NYU Langone Tisch Hospital – neziskovou súkromnou nemocnicou takmer hneď vedľa, kde starostlivosť dostávali prevažne pacienti s drahým poistením. Nemocnica dokonca udržiavala VIP miestnosť na svojom urgentnom oddelení, čo v roku 2022 vyvolalo kontroverziu, pretože to symbolizovalo sociálne rozvrstvenú starostlivosť.
Bohatí a chudobní pacienti dostávajú v New Yorku – a v celom štáte – diametrálne odlišnú liečbu. Práve tieto rozdiely rozčuľujú novo zvoleného starostu New Yorku Zohrana Mamdaniho, ktorý sľubuje, že tieto rozdiely v mene spravodlivosti odstráni.
Novozvolený starosta chce zlepšiť prístup k zdravotnej starostlivosti. Jeho administratíva uprednostňuje cenovú dostupnosť a rozšírenie verejných služieb, pričom nadväzuje na kampaň s víziou univerzálnych práv, ktorá zmobilizovala mladých voličov a progresívcov.
Demokratickí socialisti obhajujú zdravotnú starostlivosť ako všeobecné právo, táto vízia však naráža na neprekonateľnú prekážku: bude vláda nútiť lekárov, zdravotné sestry alebo nemocnice, aby sa na nej podieľali? Zdravotné poistenie, akokoľvek robustné, zostáva bez reálneho prístupu k starostlivosti. Samotné rozšírenie poisteného krytia nezaručuje, že poskytovatelia budú prijímať pacientov, najmä ak finančná realita favorizuje lepšie platiace súkromné poistenia.
Konkrétnym príkladom je artroplastika kĺbov, napríklad výmena bedrového alebo kolenného kĺbu. Množstvo údajov potvrdzuje, že u vhodných kandidátov operácia výrazne zlepšuje kvalitu života a funkčný stav. Štúdie konzistentne ukazujú zlepšenie mobility, zníženie bolesti a celkové výsledky hlásené pacientmi, čo z tohto zákroku robí referenčný bod pre posudzovanie spravodlivého prístupu elektívnym (plánovaným) zákrokom.
Krajiny so socializovanou medicínou, ako napríklad Kanada, považujú zdravotnú starostlivosť za pozitívne právo a poskytujú všeobecné krytie – avšak zlyhávajú v oblasti všeobecného prístupu. Kanada ustanovila národný štandard 26 týždňov na výmenu bedrového kĺbu, no podľa dát Fraser Institute sa však len 66 % pacientov podstúpi operáciu v tomto časovom rámci. Čakacie doby odzrkadľujú aj problémy s alokáciou zdrojov v systémoch s jedným plátcom, kde dochádza k prerozdeľovaniu starostlivosti prostredníctvom čakacích zoznamov namiesto cien, čo často spôsobuje oneskorenie starostlivosti v prípade neakútnych, ale život zlepšujúcich zákrokov.
V Spojených štátoch majú pacienti využívajúci verejné poistenie Medicaid (verejný systém poistenia nízkopríjmových, pozn. prekladateľa) menšiu šancu podstúpiť artroplastiku a čakajú na operáciu dlhšie ako pacienti s komerčným zdravotným poistením. Výskum z národných databáz odhaľuje, že poistenci Medicaid nielenže majú menej častý prístup k týmto zákrokom, ale stretávajú sa aj s prekážkami pri odporúčaní špecialistov a starostlivosti pred a po operácii.
Chirurgovia majú z viacerých dôvodov problémy s liečbou Medicaid pacientov, hlavným dôvodom je úhrada nákladov. Medicaid totiž platí za identickú prácu oveľa menej: ak Medicare (verejný systém poistenia pre dôchodcov a zdravotne postihnutých, pozn. prekladateľa) uhradí lekárovi 1,00 dolár za zákrok, súkromné poistenie v priemere 1,43 dolára, zatiaľ čo New York Medicaid platí len 76 centov.
Aby dosiahol spravodlivosť, starosta Mamdani bude musieť lobovať u guvernérky Hochulovej a federálnej vlády za zvýšenie sadzieb úhrad Medicaid.
Pacienti Medicaid tiež čelia vyššej miere komplikácií, opätovných hospitalizácií, predĺžených pobytov v nemocnici a horším výsledkom liečby podľa hodnotenia pacientov. V porovnaní s pacientmi so súkromným poistením čelia o 81,7 % vyššej pravdepodobnosti návštevy pohotovosti.
Nová mestská správa New Yorku viedla kampaň so sľubom „rozšíriť prístup“ k zdravotným službám a „znížiť náklady pre všetkých“. Aby to dosiahol, starosta Mamdani bude musieť podstatne zvýšiť participáciu lekárov a poskytovateľov vo verejných nemocniciach a verejných schémach poistenia. Čo ak lekári participovať nebudú chcieť?
Nepohodlná (a zvyčajne nevypovedaná) realita je takáto: Dosiahnutie skutočnej rovnosti v zdravotnej starostlivosti si bude vyžadovať násilné prisvojenie si majetku lekárov – ich času, odborných znalostí a profesijnej autonómie.
V jadre tohto konfliktu stoja pozitívne práva (nároky na tovary a služby) proti negatívnym právam (sloboda od nátlaku), ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou základných princípov vlastníctva majetku. Z filozofického hľadiska pozitívne práva vyžadujú aktívne poskytovanie zo strany iných, čo môže potenciálne porušovať individuálne slobody, zatiaľ čo negatívne práva chránia pred zasahovaním – toto napätie je ústrednou témou debát o povinných službách zdravotníkov alebo kvótach.
To je základná výzva, ktorú predstavujú pozitívne práva. Európska únia napríklad uznáva právo na vzdelanie, ale niekto musí toto vzdelanie skutočne poskytovať. Podobne EÚ uznáva právo na zdravotnú starostlivosť, ale niekto musí túto starostlivosť poskytovať. Ešte kritickejšie je, že tieto pozitívne práva môžu byť v priamom rozpore. EÚ napríklad zaručuje pracovníkom určitú ochranu rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom, vrátane minimálne štyroch týždňov plateného dovolenky ročne. Lekári sú však vzácnym a obmedzeným zdrojom. Čo sa stane, keď lekári využijú svoju povinnú dovolenku a nebude dostatok lekárov, aby uspokojili dopyt pacientov?
Bude mesto New York v mene Mamdaniho spravodlivosti nútiť lekárov, aby prijímali všetky poistné plány? Malo by stanoviť minimálne kvóty pacientov? Malo by zakázať odstupňovanú starostlivosť – vnímanú cez optiku utláčateľov a utláčaných – aby vynútilo jednotné výsledky?
Ak mestská samospráva môže takto povinne zamestnávať lekárov, čo ďalšie im ešte môže nariadiť?
Richard Menger MD MPA je neurochirurg a absolvent Harvard Kennedy School of Government. Je hlavným redaktorom učebnice Economics, Business, Policy of Neurosurgery. V súčasnosti je vedúcim oddelenia komplexnej chirurgie chrbtice na University of South Alabama a pôsobí na katedre neurochirurgie a politických vied.
Originál článku vyšiel v decembri 2024 v online magazíne The Daily Economy, ktorý spravuje American Institute for Economic Research (AIER).
Preklad INESS
