Čakacie zoznamy v anglickom zdravotníctve – inšpirácia aj varovanie
Čakacie doby na ambulantné vyšetrenia a nemocničné zákroky sú jedným z prejavov kvality a výkonnosti zdravotníckeho systému.
Na Slovensku sme až donedávna pracovali primárne s anekdotami. Každý počul veľa príbehov o mnohomesačnom čakaní na také vyšetrenie či onakú operáciu. No štatistiky existovali len pre veľmi malý počet zákrokov, ktoré sa dali spočítať na prstoch jednej ruky. Situácia sa postupne zlepšuje – aspoň z hľadiska dát. Meria sa časová dostupnosť už skoro 400 „medicínskych služieb“, ktoré majú stanovené maximálne lehoty v rozmedzí 30 – 425 dní.
Stále sa však jedná len o zákroky v nemocniciach, ktoré sú „vytrhnuté z kontextu“. Hovoria totiž len málo o ceste pacienta- teda o tom, ako zložité a rýchle je dostať sa od prvého podozrenia u všeobecného lekára až po konkrétny zákrok v nemocnici.
Čakacie listiny riešia aj vo väčšine vyspelých zdravotných systémov na západ od nás. Britský think tank Institute of Economic Affairs pred pár dňami zverejnil komentár, v ktorom sa pozrel na situáciu s čakaním v britskom (presnejšie – anglickom) zdravotnom systéme NHS.
Text predstavuje zaujímavý náhľad na systémový prístup k čakacích dobám a problémy s ním spojené. Pre Slovensko môže byť v niečom inšpiráciou a v niečom varovaním. Nižšie preto nájdete jeho mierne skrátenú verziu.
Čakacie listiny NHS: prečo je situácia ešte horšia, než vyzerá
Na posúdenie čakacích dôb v rámci NHS sa používajú tri kľúčové ukazovatele. Ide o 18-týždňovú čakaciu dobu na plánované zákroky, 62-dňovú čakaciu dobu na liečbu rakoviny a 4-hodinovú čakaciu dobu na pohotovosti.
Elektívna starostlivosť znamená ambulantné vyšetrenia, diagnostické testy a liečbu v prípadoch, ktoré nie sú urgentné a netýkajú sa rakoviny. Predtým sa to nazývalo 18-týždňová čakacia doba alebo Referral To Treatment (RTT), pretože cieľom bolo, aby cesta pacienta od odporúčania cez diagnostiku až po liečbu netrvala dlhšie ako 18 týždňov.
Pred COVID-om sa tento cieľ vo veľkej miere darilo plniť, ale odvtedy už oveľa menej. Počet pacientov na čakacom zozname NHS dosiahol vrchol v októbri 2023, kedy bolo 7 684 148 neukončených prípadov. Neukončený prípad opisuje situáciu, keď je pacient stále v liečbe; ukončený prípad je, keď je liečba dokončená, takže pacient už nemusí byť na čakacom zozname a je z neho odstránený.
Do júla 2024 klesol počet pacientov na čakacom zozname na 7 587 146. Za 14 mesiacov od júla 2024 sa čakací zoznam ďalej skrátil na 7 406 648 prípadov, čo predstavuje pokles o iba 2 %, napriek tomu, že ide o kľúčový cieľ vlády.
Počas tohto obdobia sa počet odporúčaní na liečbu zvýšil o väčší počet ako počet liečených pacientov. Napriek tomu sa v rokoch 2025-26 zoznam skrátil o 11 000 pacientov v namiesto toho, aby sa zvýšil o 537 000, čo by bol výsledok nových odporúčaní mínus počet dokončených liečebných postupov.
To znamená, že zo zoznamu čakateľov bolo vyradených 548 000 pacientov, ktorí neboli liečení. Je bežné, že niektorí pacienti sú zo zoznamu čakateľov vyradení z dôvodov, ako je úmrtie, problémy s kvalitou údajov alebo duplicitné záznamy prostredníctvom procesu nazývaného validácia. Pacienti sú však vyradení (a potom opäť zaradení na začiatok zoznamu čakateľov) aj z dôvodov, ako je chýbajúci jeden riadok v údajov o adrese. Hoci to môžu byť všetky legitímne dôvody na vyradenie pacientov zo zoznamu čakateľov, počet neohlásených vyradení sa zvýšil o 13 % od apríla 2025, kedy Ministerstvo zdravotníctva a sociálnej starostlivosti (DHSC) a NHS England (NHSE) začali proces „Validation Sprint“ (program pravidelného kontrolovania údajov na čakacích listinách spustení po Covide) .
Tento nárast nehlásených odstránení zmenil trend v čakacích dobách, takže sa zdá, že čakacia doba sa skôr znižuje ako zvyšuje. No ak je dopyt o 9 % vyšší ako ponuka, skutočný čakací zoznam sa naďalej zväčšuje.
Úroveň klinickej produktivity zostáva v porovnaní s úrovňou pred COVID-19 na nízkej úrovni. Táto úroveň sa medzi nemocničnými trustami (organizačná jednotka spravujúca niekoľko nemocníc) výrazne líši, pričom celková klinická produktivita je v súčasnosti o 18 % nižšia ako v roku 2019.
Počet ambulantných vyšetrení na jedného lekára je nižší o 21 % a počet plánovaných hospitalizácií na ekvivalent jedného plného pracovného úväzku je nižší o 19 %. Tento nedostatok oživenia aktivity v systéme ďalej spochybňuje správy o zmenšení čakacích zoznamov.
Liečba rakoviny
Ďalším dôležitým súborom údajov sú čakacie doby na liečbu rakoviny. Súčasný štandard stanovuje, že pacienti by mali dostať svoj liečebný plán do 31 dní od odporúčania svojím všeobecným lekárom a začať liečbu do 62 dní. Prvým ukazovateľom je čakacia doba na diagnostiku a druhým ukazovateľom je čakacia doba na liečbu.
Britská vláda sa zaviazala podporovať pracovnú silu a rozvoj infraštruktúry s cieľom urýchliť liečbu a zdvojnásobiť počet CT a MRI skenerov prostredníctvom fondu „Fit for the Future“, určeného najmä pre liečbu rakoviny.
Od júla 2024 nedošlo k zvýšeniu podielu onkologických pacientov liečených do 62 dní. V súčasnosti je liečených do 62 dní len 69 % pacientov, pričom cieľom je 85 %. Tento národný štandard bol naposledy splnený v roku 2015.
Tento údaj je naviac skreslený, pretože zahŕňa všetky typy rakoviny. Rôzne typy rakoviny vykazujú odlišné výsledky. Rakovina kože tvorí 20 % všetkých prípadov a štandard maximálnej čakacej doby dosahuje v 85 %, zatiaľ čo zriedkavejšie typy rakoviny, ako sú gynekologické nádory (10 % celkového počtu) dosahujú štandard len v 55 % prípadov. Keďže celková čakacia doba vzniká ako vážený priemer, je možné dosiahnuť jeho zlepšenie tým, že sa úsilie zameria na miesta výskytu nádorov s vysokou incidenciou, ako je rakovina kože, ktoré vyžadujú menej zdrojov.
Celkový počet diagnostikovaných prípadov rakoviny sa zvýšil. Stupeň diagnostikovanej rakoviny sa zmenil, pričom sa zvýšil podiel rakoviny v nízkych štádiách (I+II) a zodpovedajúcim spôsobom sa znížil podiel diagnostikovanej rakoviny vo vysokých štádiách (III+IV). Nárast skutočného počtu diagnostikovaných prípadov rakoviny sa týka výlučne prípadov v ranom štádiu I a II, nie pokročilejších prípadov v štádiu III a IV. Je to spôsobené cielenou snahou znížiť podiel pacientov s podozrením na rakovinu, ktorí sú odoslaní na vyšetrenie, z 6 % na 4 % (toto sa nazýva konverzný pomer). Cielenie na skoršie (menej príznakové) štádiá znamená aj to, že stúpne podiel prípadov, kedy sa rakovina nepotvrdí. Cieľom je zabezpečiť vysokú mieru detekcie a dosiahnuť skoršiu diagnostiku rakoviny v nižšom štádiu, aby sa zlepšila prežívateľnosť rakoviny.
Je to dôležitý a hodnotný cieľ. Vidíme však neúmyselné dôsledky tohto opatrenia, keďže počet pacientov, ktorí sú odosielaní na vyšetrenie (dopyt), stúpa. Väčšina dodatočnej kapacity (ponuka) sa využíva na diagnostiku ďalších nových prípadov a na potvrdenie, že ostatní sú v poriadku. Výsledkom je, že celkový čas potrebný na začatie liečby pacientov s rakovinou, najmä v štádiách III a IV, sa nezlepšuje.
Pohotovosť
Štandard čakacej doby na pohotovosti (v slovenskom kontexte platí aj pre urgent) je čas strávený čakaním pre pacientov, ktorí musia byť v daný deň hospitalizovaní. Vyjadruje sa ako percento pacientov, ktorí čakajú 4 hodiny alebo menej od príchodu na pohotovosť až po prijatie na lôžkové oddelenie. Cieľom je 95 %, čo sa od začiatku pandémie opäť nepodarilo dosiahnuť. Za posledné dva roky 4-hodinový limit dosiahne len 70-77% pacientov.
V minulom roku došlo k zmene v kódovacej praxi so zavedením nového pojmu „klinicky pripravený na pokračovanie – CRTP“. Keď boli pacienti čakajúci na pohotovosti, ktorí absolvovali diagnostiku/liečbu na tomto oddelení, kódovaní ako klinicky pripravení na pokračovanie, znamenalo to, že z hľadiska údajov sa teraz už nachádzali na nemocničnom oddelení, bez ohľadu na ich skutočnú polohu. To znamená, že mohli byť ešte stále na pohotovosti a čakať na lôžko, ale boli už zaznamenaní ako prijatí na oddelenie. V tomto bode sa čas strávený na pohotovosti štatisticky zastavil, zatiaľ čo predtým by stále plynul. Tento metodologický nárast zlepšenia čakacích dôb môžeme vidieť v číslach za prvú polovicu roku 2024. Celkovo však od zimy 2024/2025 nedošlo k žiadnemu významnému zlepšeniu čakacích dôb na pohotovosti.
Záver
Do akej miery môžeme teda dôverovať oficiálnym údajom o čakacích dobách? Hoci sú oficiálne údaje už tak dostatočne deprimujúce, aj to malé zlepšenie, ktoré v nich vidíme, môže byť skôr štatistickým artefaktom ako skutočným zlepšením. Ešte nie sme z najhoršieho vonku a bez zásadných zmien v zdravotníckej politike sa z tejto situácie pravdepodobne tak skoro nedostaneme.
Nick White, IEA
Preložil INESS
Pred pár mesiacmi sme v Bratislave hostili zdravotníckeho experta IEA Kristiana Niemetza. Záznam jeho prednášky o britskom zdravotníctve je dostupný tu.