Tlačová správa – publikácia Rozostrená budúcnosť

Zhruba 0,4 % svetovej populácie v aktívnom veku je nevidiacich a ďalších 2,4 % má obmedzené videnie. Pomocou zraku prijímame 80 % vnemov a jeho strata či zhoršenie predstavujú pre jednotlivca aj pre spoločnosť celý rad komplikácií. Podľa britského prieskumu by si jeho účastníci v priemere radšej vybrali 4,6 roka života v dokonalom zdraví pred 10 rokmi života s úplnou stratou zraku.

So starnutím obyvateľov budú narastať priame aj nepriame náklady súvisiace s chorobami oka. Kým rozvojový svet stále zápasí najmä s liečiteľnými diagnózami, ako je šedý zákal, vo vyspelom svete čoraz väčšiu úlohu v poškodení zraku hrajú ťažšie liečiteľné choroby sietnice. Preto sme sa v spolupráci s Roche Slovensko rozhodli zmapovať súčasné poznanie o dvoch vážnych ochoreniach sietnice v kontexte Slovenska: vekom podmienenú degeneráciu makuly a diabetický edém makuly. Významným zdrojom kľúčových údajov bola práca tímu výskumníkov pod záštitou Slovenskej oftalmologickej spoločnosti, publikovaná v tomto roku.

V publikácii Rozostrená budúcnosť: Ochorenia sietnice na Slovensku okrem iného prichádzame k záveru, že prevencia bude mať najväčší úspech vtedy, ak bude vychádzať zdola od emancipovaného pacienta, ktorý si uvedomuje zdravotné a ekonomické dopady prípadného ochorenia na svoj život.

Celú publikáciu si môžete stiahnuť tu.

Nižšie si môžete prečítať zhrnutie:

Hlavné body:

• Zhruba 0,4 % svetovej populácie v aktívnom veku je nevidiacich a ďalších 2,4 % má obmedzené videnie.
• Vekom podmienenou degeneráciou makuly trpí až 30 % svetovej populácie nad 75 rokov
• Podľa rôznych štúdií 30-40 % diabetikov trpí retinopatiou a zhruba 4-7 % diabetikov trpí diabetickým edémom makuly.
• Výskyt oboch ochorení vo svete rýchlo narastá.
• Zhruba tretina prípadov vekom podmienenej degenerácie makuly je na Slovensku nezachytená.
• Podľa výpočtov výskumníkov zo Slovenskej oftalmologickej spoločnosti majú obe formy vekom podmanenej degenerácie makuly priame a nepriame náklady 355 miliónov eur ročne.
• Diabetický edém makuly podľa nich nesie spoločenské náklady 48 miliónov eur.
• V rámci prevencie pri diagnóze diabetického edému makuly je kľúčové aktívne vyhľadávanie medzi diabetikmi (skríning).
• Podľa slovenského prieskumu sa preventívnej očnej prehliadky zúčastňuje 57% respondentov. Za hlavný dôvod neabsolvovať preventívnu očnú prehliadku považujú respondenti dobrý zrak.
• Tento prieskum ukázal, že veľká časť Slovákov má základnú predstavu o ochoreniach očí, zároveň však majú slabšie znalosti o ochoreniach sietnice, podceňujú ich riziko a neuvedomujú si potenciál preventívnych prehliadok pre nich samotných.
• Ekonomické vysvetlenie miery aktívnej prevencie pracuje s pojmom časových preferencií: časovo vzdialenejší úžitok nie vždy dokáže prevážiť okamžitý úžitok z alkoholu, tabaku, či iných hedonistických volieb.
• Niektorí autori slabú angažovanosť v prevencii pripisujú aj voľbe psychologickej stratégie – popieranie zdravotných rizík je atraktívnejšie tým viac, čím viac je schopnosť jednotlivca konať preventívne opatrenia obmedzená.
• Podľa dát z jednej zo zdravotných poisťovní je miera vyšetrení očného pozadia u pacientov s diabetesom pod úrovňou roka 2014. Mladší diabetici bez diagnostikovanej absolvujú vyšetrenie očného pozadia menej často, ako starší.
• Pacienti zapojení do programu manažmentu chronických chorôb jednej zo zdravotných poisťovní vykazovali o  4,9 percentuálnych bodov vyšší podiel vyšetrení očného pozadia ako pacienti nezapojení.
• Včasný záchyt hrá úlohu aj v prípade vekom podmienenej degenerácie makuly, keďže umožňuje spomaliť progres choroby do najzávažnejšieho štádia.
• Podľa českého výskumu z roku 2024 je skríning vekom podmienenej degenerácie makuly vysoko nákladovo efektívny.

Zhrnutie

Zhruba 0,4 % svetovej populácie v aktívnom veku je nevidiacich a ďalších 2,4 % má obmedzené videnie. V texte sa z pohľadu rozšírenia, nákladov a prevencie pozeráme na dve ochorenia sietnice – vekom podmienenú degeneráciu makuly (VPDM) a diabetickú retinopatiu (DR), respektíve z nej vyplývajúci diabetický edém makuly (DEM).

Aktuálny počet 200 miliónov globálnych pacientov s VPDM stúpne do roku 2040 na 288 miliónov a z  67 miliónov Európanov ich v roku 2050 bude 77 miliónov. V prípade druhej skupiny ochorení sa odhaduje, že 30-40 % z pol miliardy diabetikov sveta trpí DR a zhruba 4-7 % trpí DEM.

Pred pandémiou bolo na Slovensku takmer 120 000 pacientov s VPDM, z toho zhruba 22 % s vlhkou formou tejto diagnózy. V roku 2021 NCZI evidovalo už menej ako 100 000 pacientov. Vo veku nad 60 rokov je 92 % pacientov. Pri vlhkej forme zhruba 2 % pacientov trpí praktickou, či úplnou slepotou, v prípade suchej formy je to menej ako 0,5 %. Odhaduje sa, že viac ako tretina prípadov VPDM je nezachytených. Obe formy VPDM vytvorili priame a nepriame ekonomické náklady 355 miliónov eur.

V rámci oftalmologických komplikácií diabetu na Slovensku tvorili DR až 80 %.
Diagnostikovaných pacientov bolo v roku 2021 62 000, o 29% menej ako v roku 2019, čo naznačuje nárast podielu nediagnostikovaných prípadov. Počet pacientov s DEM na Slovensku nie je presne zmapovaný, odhaduje sa na 11 500 osôb. Tri štvrtiny pacientov je starších ako 60 rokov. Priame a nepriame ekonomické náklady DEM sa odhadujú na 48 miliónov eur.

V prípade oboch diagnóz je dôležitá včasná diagnóza. V rámci prevencie pri diagnóze DR/DEM je kľúčové aktívne vyhľadávanie medzi diabetikmi. Aktívnym skríningom je možné  predchádzať až 90% stratám zraku spôsobeným DR. Zapojenie diabetikov do cieleného disease manažment program môže zdvihnúť mieru preventívnych kontrol zraku o zhruba 5 percentuálnych bodov.

Na základe českého modelu sa skríning VPDM javí ako potenciálne vysoko prínosný nielen z hľadiska zlepšenia kvality života pacientov, ale aj finančných úspor v systéme. Ďalšie zvýšenie jeho efektivity by znamenalo zaradenie sledovania ďalších diagnóz, najmä DR. Spolu s prenikaním nových technológií do diagnostiky sa otvára priestor aj na lacnejšie „lokálne“ iniciatívy, než je celonárodný skríning.

Účinnosť a účelnosť boja proti akýmkoľvek ochoreniam je spätá s povedomím pacientov a širokej populácie o týchto ochoreniach, pričom v ňom existujú značné medzery. Slovenský prieskum ukázal, že veľká časť Slovákov má základnú predstavu o ochoreniach očí, zároveň však majú slabšie znalosti o ochoreniach sietnice, podceňujú ich riziko a zároveň si neuvedomujú potenciál preventívnych prehliadok pre nich samotných.