Rekordmani v zdravotných odvodoch
Slovenský zamestnanec s priemernou mzdou v roku 2026 zaplatí na zdravotných odvodoch 3264 eur ročne. Priemerná mzda je v USA 2- až 3-krát vyššia a individuálne zdravotné poistenie tam stojí zhruba 7 000 eur ročne. Obnáša aj spoluúčasť pacienta, na strane druhej táto cena je ešte pred zarátaním košatého systému dotácií, daňových kreditov a zliav.
Samozrejme, medzi systémami na Slovensku a v USA sú mnohé rozdiely. No z hľadiska nákladov pre pracujúceho nie sú vesmíry „sociálneho“ Slovenska a „drahých“ USA nekonečne vzdialené.
Vyššiu sadzbu zdravotných odvodov než Slovensko má v Európe len Nemecko. Tam je federálna úroveň 14,6%, ale každá zdravotná poisťovňa (alebo skôr zdravotný fond) pridáva ešte vlastnú sadzbu okolo 2,5%.
Lenže pozor, Nemecko má síce mierne vyššiu sadzbu, ale má príjmový strop vo výške 66 150 eur ročne. To je len mierne nad priemernou mzdou v krajine. Na Slovensku žiaden strop na zdravotné odvody nie je, zaplatíte ich z každého zarobeného eura. Nehovoriac o tom, že zdravotné odvody na Slovensku zaplatíte aj keď v rozhlasovej súťaži vyhráte exotickú dovolenku.
S novým slovenským rozpočtom prišlo nielen k zvýšeniu odvodov pracujúcich, ale aj k zníženiu platby za poistencov štátu. Minister financií už pri zavádzaní 16%-ného odvodu jasne povedal, že dodatočné financie neslúžia pre zdravotníctvo, ale pôjdu do rozpočtu na financovanie celkových výdavkov štátu. Takže čo sa pridalo na sadzbe odvodov pracujúcich, to sa znížilo na platbe za poistencov štátu. Aby sa to dalo uskutočniť, štát už štvrtý krát za 20 rokov zmenil systém výpočtu odvodu za poistencov štátu.
Tým sa na Slovensku opäť začali otvárať nožnice medzi príspevkami ekonomicky aktívnych a poistencami štátu. Vlastne nám tu paralelne fungujú zdravotný systém postavený na poistnom (odvodoch) a zdravotný systém postavený na daňovom financovaní (platba za poistencov štátu). Druhý systém pritom žije z prvého. Podobne ako pri dôchodkoch systéme, aj tu zdraví pracujúci platia a chorí nepracujúci spotrebovávajú.
To je samozrejme dané ľudským telom, ktoré má tendenciu kaziť sa vo vyššom veku a nie v nižšom. No vo svete demografických zmien je potrebné túto nerovnosť reflektovať v systéme. Znamená to viac platiť z rozpočtu, kým je tých starých chorých menej. Zároveň to znamená u dnešných mladých zdravých tvoriť rezervy pre budúcnosť, podobne ako ich tvorí 2. pilier v dôchodkoch. Nanešťastie, v praxi vidíme pravý opak.
