Jeden systém, tisíc problémov- Britské zdravotníctvo podľa Kristiana Niemietza

V utorok dňa 17.6 sme v priestoroch Pállfyho paláca privítali šéfa oddelenia politickej ekonómie britského think-tanku Institute of Economic Affairs Dr. Kristiana Niemietza.

Témou prednášky Dr. Niemietza bolo britské zdravotníctvo a jeho súčasné problémy, pričom separátne prezentácie odprezentovali aj docent fakulty manažmentu VŠE (Vysoká škola ekonomická) Peter Pažitný a analytik INESS Martin Vlachynský. 

Medzi najdôležitejšie postrehy Kristiana Niemietza patria:

• Zdravotníctvo nie je veľmi odlišné od ostatných sektorov ekonomiky. Sú tam nejaké menšie odlišnosti no tie nie sú tak veľké, aby odôvodňovali kompletne odlišný prístup k nemu.
• Súťaž, ktorej víťaz by bol vopred jasný, by bola zbytočná.
• Pre radikálnu decentralizáciu potrebujete rozdielnych aktérov, fungujúcich. Aj pri decentralizácií chceme systém, v ktorom má aj chudobný človek prístup k zdravotnej starostlivosti.
• Častým argumentom proti zapojeniu súkromného sektora v zdravotníctve je domnienka, že tým umožňujeme tvorenie zisku z chorôb ľudí. No na základe rovnakej logiky má však pekár zisk kvôli tomu, že ľudia hladujú.
• Pri systéme národného poistenia (NHS – Národná zdravotná služba Veľkej Británie) neexistuje súťaž medzi systémami, no existuje súťaž medzi poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti.
• Mnohé z krajín západnej Európy nepublikujú priemerné čakacie lehoty na rôzne zákroky. To môže byť dobrým znakom, že s čakacími lehotami nemajú problém.
• Vždy keď v Británii nastúpi nový minister zdravotníctva tak reorganizuje, len aby sa mohol tváriť, že nejak zlepšuje zdravotníctvo.
• Teoreticky by mala mať (v britskom systéme) vláda plnú kontrolu nad platmi lekárov, keďže je jediným poskytovateľom zdravotnej starostlivosti. V praxi však vidíme, že lekári to využívajú na to, aby štrajkovali za vyššie mzdy práve keď je vláda nepopulárna, keďže vedia, že ľudia budú za komplikácie v sektore viniť vládu.
• Štúdia venujúca sa zatváraniu nemocníc zistila, že nemocnica sa len málokedy zatvárajú v okresoch s tesnými volebnými výsledkami. Tieto okresy zároveň dostávajú disproporčne veľa verejných investícií
• Otto von Bismarck vytvoril prvý systém verejného zdravotníctva, ktorého cieľom nebola súťaž, no uniformita. My však súťaž do zdravotníctva vieme priniesť.

Pri odpovediach na otázky divákov Kristian Niemietz takisto zmienil že:

• Problémom je, že nikde nie je spísané, na čo všetko má pacient-občan právo a načo nie. Kvalita zdravotnej starostlivosti sa vie výrazne líšiť medzi okresmi, dane sú však platené jednotne
• Schopnosť definovať čo presne bude zaplatené štátom a čo už si pacient bude musieť pokryť sám je jednou z vecí, ktorú NHS robí dobre.

Medzi najdôležitejšie postrehy Petra Pažitného (VŠE) patrili:

• Základným pilierom slovenského zdravotníctva je, že zdravie je nevyhnutný predpoklad zmysluplnej a slobodnej voľby v živote.
• Právo na zdravotnú starostlivosť vnímame ako pozitívne právo spojené s právom na primeranú finančnú ochranu.
• Kľúčové je stanovenie zákonného nároku (teda toho, na čo má pacient nárok v rámci systému štátom hradenej zdravotnej starostlivosti). Zákonný nárok je však ako Columbova žena.
• Poisťovne chcú dosahovať svoje ciele, poskytovatelia chcú dosahovať svoje ciele, lekárne chcú dosahovať svoje ciele – každý má nejaký súkromný cieľ. Vytvoriť v rámci zdravotníctva sústavu stimulov a regulácií je veľmi náročné.
• Koncept manažovanej konkurencie úspešne praktizuje napríklad Holandsko.
• Spôsob, akým Slovensko organizuje svoju zdravotnú starostlivosť je veľmi podobný Holandsku, Švajčiarsku či Nemecku.
• Keď vstúpila poisťovňa Union na trh, bola schopná nabrať 500 000 poistencov. Práve tejto veľmi efektívnej kampane Unionu sa vtedajšia vláda zľakla – bála sa o budúcnosť štátnej poisťovne.
• Investori dostávajú protichodné stimuly od vlád – napr. najprv povolenie a následne zakázanie zisku.
• Normotvorca sa nesmie dotýkať manažérskych nástrojov.

Pri odpovediach na otázky divákov Peter Pažitný takisto zmienil, že:

• Keby mohol upraviť jeden zákon poriadne, upravil by zákon o rozsahu.
• Morálny hazard ľudí nie je monetizovaný. Slovensko je v prevencii kardiovaskulárnych a onkologických ochorení veľmi slabé.
• Reward-based healthcare (zdravotníctvo založené na odmeňovaný pacienta za žiaduce správanie) sa mu veľmi páči.
• Pri liekoch systém určujúci nárok funguje veľmi dobre. Čo nefunguje je všetko ostatné.

Medzi najdôležitejšie postrehy Martina Vlachynského (INESS) patrili:

• V zdravotníctve sú veľmi roztvorené nožnice medzi ponukou a dopytom. Následkom tohto inbalansu vidíme znižovanie kvality služieb v zdravotníctve či čoraz dlhšie čakacie lehoty.
• Je nevyhnutné zároveň rozšíriť ponuku a spomaliť nárast dopytu.
• Potrebujeme poskytovať väčšie množstvo zdravotných služieb na jednotku zdrojov.

Videozáznam celej diskusie nájdete na Youtube kanáli INESS.