Kráľ unitárnych systémov NHS má viac tvárí, aj problémov
Zdravotný systém NHS prešiel za 77 rokov mnohými radikálnymi zmenami. Aj keď v mnohom odlišný, dnes sa borí s podobnými problémami, ako slovenské zdravotníctvo.
Britský zdravotný systém, teda National Health Service, sa v mnohom odlišuje nielen od slovenského systému, ale aj od väčšiny kontinentálnych systémov zdravotníctva. Kým nemecký, francúzsky či holandský systém sa vyvíjali evolučne, NHS vznikla revolučnou zmenou, služby začal poskytovať presne 5. júla 1948. Pyramidálny systém socializovaného zdravotníctva platený z daní a riadený štátom mal zabezpečiť bezplatnú starostlivosť pre široké masy.
Na prvý pohľad sa podobal takzvanému Semaškovmu modelu spoza železnej opony. No kým sovietske satelity zaviedli de facto vojenský systém riadenia zdravotníctva od ministra až po obvodného lekára, NHS fungovalo na tripartitnom systéme: nemocnice manažovalo 14 správnych rád, komunitné služby samospráva a primárnu starostlivosť poskytovali „slobodní“ lekári, ktorých služby si najímal štát.
NHS v skutočnosti nie je jeden systém, ale 4: anglický, škótsky, waleský a severoírsky. Tieto systémy sa postupne začali značne rozchádzať v mnohých ohľadoch, od spôsobu kontrahovania služieb, cez monitoring čakacích dôb, mieru konkurencie medzi poskytovateľmi až po taký fakt, že Severné Írsko v roku 1973 kompletne prekopalo svoje NHS a spojilo zdravotníctvo so sociálnymi službami pod jednu strechu. Obyvateľ Spojeného kráľovstva sa tak pri presunoch medzi mestami neraz presúva aj medzi zdravotnými systémami. A to ešte nepíšeme o tom, že ostrovy Man, Jersey a Guernsey majú vlastné systémy, takisto Gibraltar, hoci sa vždy jedná o voľnú variáciu na NHS.
Keďže anglický NHS obsluhuje skoro 6-krát viac pacientov ako všetky zvyšné dokopy, pristavíme sa ďalej už len pri ňom. NHS za posledných 40 rokov prešiel viacerými zmenami, ktorými vlády reagovali na problémy.
Začiatkom 80. rokov prišlo k zmenám v manažérskych prístupoch, kedy sa prešlo od konsenzuálneho manažmentu (model „domovej schôdze“) k profesionálnemu riadeniu. O necelých desať rokov vznikol vnútorný trh, keď prišlo k oddeleniu poskytovateľov od plátcov a umožnilo sa konktraktovanie služieb vnútri NHS. O ďalšiu dekádu (teda okolo roku 2000) prišli reformy Tonyho Blaira, ktoré zaviedli kvalitatívne štandardy a výkonnostné ciele. Otvorila sa možnosť outsourcovať niektoré úlohy na súkromný sektor, vrátane výstavby a prevádzky nemocníc.
Ďalšia radikálna zmena prišla v roku 2012. Konzervatívno-liberálna vláda prekopala organizačnú štruktúru NHS a vytvorila viac decentralizovaný systém, kde lokálni poskytovatelia prevzali viac kompetencií, ale aj zodpovednosti. Zároveň NHS England získal značnú nezávislosť od ministerstva zdravotníctva, ktoré ďalej fungovalo ako stratég, ale do každodenného chodu mohlo zasahovať len v obmedzenej miere.
Aj súčasná labouristická vláda prišla s dramatickými reformami. Ak ich zrealizuje, budú najväčšie od roku 1948. NHS England ako organizácia (ale nie ako systém!) má zaniknúť a právomoci prejsť pod ministerstvo zdravotníctva. Cieľom je odstrániť NHS England ako byrokratického prostredníka a viac presunúť starostlivosť z nemocníc do komunít. Všetky parametre reformy však ešte nie sú známe, takže v médiách zároveň zaznievajú výroky o väčšej centralizácii aj decentralizácii.
Anglický NHS za posledných 45 rokov prechádza zhruba každých 10 rokov významnými zmenami. Problémy však nemiznú. Dnes chýba odhadom 17 000 sestier a pôrodných asistentiek a o desať rokov má byť v systéme diera okolo 300 000 zdravotníkov rôznych profesií. Až 27% pacientov čaká na urgente viac ako 4 hodiny a 50 000 pacientov čaká dlhšie ako 12 hodín. Priemerný dojazdový čas sanitiek je cez 31 minút a 200 000 pacientov čaká viac ako 12 mesiacov na plánovanú liečbu. Zdravotníci pravidelne štrajkujú, aktuálne sa chystá štrajk mladých lekárov za 35%-né zvýšenie platov. Poskytovatelia v účtovnom roku 2023/2024 prekročili rozpočet o 1,2 miliardy libier (0,9 % príjmu), napriek dodatočnej injekcii 4,5 miliardy libier. Zhruba každý 7. dospelý Brit je krytý aj súkromným zdravotným poistením, pričom hlavnou motiváciou (45% klientov) na jeho zakúpenie sú kratšie čakacie doby. A rovnako ako Slováci, aj Briti čítajú správy o nepreplatení tej alebo onej drahej liečby vážne chorým pacientom z dôvodu vysokých nákladov.
Nemožno tvrdiť, že reformy boli neúčinné. Najmä na prelome milénií prišlo k citeľnej redukcii čakacích dôb a hoci finančná situácia systému nie je ružová, podarilo sa nateraz predísť dramatickým problémom. No britský unitárny systém ani zďaleka nie je všeliek na problémy, ako si to predstavujú niektorí na Slovensku. Série reforiem do NHS postupne vnášali viac súťaže, viac trhu a viac decentralizácie, kľúčová pointa systému, jeden štátny nákupca služieb, však ostala.
O tom, aká by mohla byť ďalšia budúcnosť NHS nám prišiel 17.6. o 16:00 v Pálffyho paláci v Bratislave porozprávať vzácny hosť zo Spojeného Kráľovstva, Dr Kristian Niemietz. Súčasťou prednáčky bola aj diskusia slovenských odborníkov na tému unitárneho financovania zdravotníctva. Na záznam z podujatia sa môžete tešiť už čoskoro!