Pozitívne myslenie
Zdravotníctvo do nového roka potrebuje pozitívne myslenie. To je ale klišé konštatovanie, že?
Je to skôr také moje osobné predsavzatie. Mojich niekoľko rokov analyzovania a mudrovania o zdravotníctve sa nieslo v znamení reaktívnosti. V zdravotníckej politike neexistuje žiadna strategická linka ani jednotná agenda, len obrovské množstvo viac-menej náhodne generovaných nápadov. Výnimkou bola snáď len lieková politika a optimalizácia siete nemocníc, ale aj pri tých platí, že najväčšie výzvy majú ešte len pred sebou.
Pre analytika to znamená nekonečný kolotoč lúštenia zákonov, dôvodových správ a odpovedí pre médiá. A hlavne kritika, pretože pochváliť si svoje vlastné návrhy dokážu predkladatelia aj sami. Vo futbalovej terminológii je to také odkopávanie lopty z obrany.
Bohužiaľ, symbolom politiky v slovenskom zdravotníctve je mikromanažment. Snaha ovplyvniť každý jeden dej podľa svojich predstáv. Nie je to tak dávno, kedy premiér krajiny slávnostne nakupoval pre nemocnice toaletný papier. Mimochodom, už zase tam nie je, preveril som koncom roka…
Predstava Rady múdrych, ktorá pomocou pák a motúzov kontroluje každý proces v systéme, sa prenáša aj na obyvateľov. Televízne spoty z konca roka so šomrajúcimi rodičmi, sťažujúcimi sa na nedostatok pediatrov, mi len potvrdili výsledky nášho nedávneho prieskumu verejnej mienky: veľká časť obyvateľov si ešte neuvedomila, že staré časy sa končia. Systém postavený na lôžkach a armáde lekárov a sestier sa nezadržateľne rozpadá aj v oveľa bohatších krajinách, ako je Slovensko. Môže za to demografia, technologický pokrok, aj strnulosť socializovaných systémov.
V novom roku tak hlavne nepotrebujeme neustále naháňať ideál zdravotníctva, ktorý nikdy neexistoval a šance na jeho existenciu sa ďalej neustále znižujú. Je to ideál postavený na kombinácii doktora Sovu ako dobráckeho vševediaceho autoritára, zasadeného do prostredia nemocnice z amerických seriálov, plnej technológii a krásnych izieb. Alebo inak, je to ideál, v ktorom maximalizujeme celú trojicu cieľov – dostupnosť, kvalitu a finančnú udržateľnosť.
Miesto hľadania rajskej záhrady buďme realisti. Bude treba viac prioritizovať, bude treba viac experimentovať, decentralizovať, otvoriť systém novým finančným zdrojom aj nápadom, a v neposlednom rade viac zapojiť pacienta, aj keď mnohí z nich sa tomu budú urputne brániť.
Čo s tým má to pozitívne myslenie, spomenuté v úvode? Nerobím si nádeje, že v roku 2023, alebo vlastne kedykoľvek príde k náhlej zásadnej zmene myslenia a zdravotnícka politika sa bude robiť inak, ako sa robila dosiaľ. Nedá sa ani úplne odignorovať, pretože jej rozhodnutia ovplyvňujú každodenné fungovanie systému.
Pozitívne myslenie miesto toho znamená povzniesť sa nad každodennosť a nad horizont jednej krajiny. Vo svete sa dejú úžasné veci. Nemyslím tým len nové lieky, medicínske technológie a postupy. Vyrastá celý nový globálny ekosystém starostlivosti o telesnú schránku homo sapiens. Pokročilá diagnostika, second opinion, telemedicína, wearables, umelá inteligencia, retailové kliniky, nové poistné produkty, vzdelávacie programy a ďalšie termíny, ktoré samé osobe nie sú žiadnou revolúciou, niekedy sú až troška „hype“. No spolu vytvárajú alternatívu, ktorá sa rozvíja bez ohľadu na to, čo spravia slovenské vlády. Slovenská vláda má len tú moc rozhodnúť, či Slovensko bude budúcou pevnou súčasťou tohto ekosystému, alebo nie. A možno ani len takú moc nemá.
Pozitívne myslenie zároveň znamená chytiť do rúk svoj osud aj v otázkach zdravia, tak ako sa to už pomaly učíme v otázke vzdelania, alebo zabezpečenia na dôchodok. Starať sa o svoje telo. Vzdelávať sa svojpomocne aj konzultáciami s odborníkmi. Investovať do preventívnych vyšetrení čas a keď treba, aj financie. Pátrať po kvalitných poskytovateľoch služieb doma, ale aj za hranicami. V neposlednom rade pripravovať sa na horšie časy aj finančne, či už poistnými produktami, alebo starým dobrým sporením. Zdravotníctvo totiž nezmenia politici, ale noví pacienti.